Mnohé zhltla informačná kronika dneška. Precitnutie minulosťou sa nás dotýka kybernetickou slovnou dlaňou. Heslá zmyslom zaradené, no vedomím nepochopené, preťažujú systémy. Viera v prírodný katastrofický živel sa stala dominantou prebrodiť čas. Kto prežíva volanie týchto slov, určite sa poteší najnovšiemu, trinástemu číslu časopisu Živel. Živel má za sebou niekoľko desiatok strán rozpustilo postmodernej, ale precíznej grafiky a pred sebou víziu, aby sa, ako tie predchádzajúce, aj toto číslo stalo akousi kultúrnou udalosťou. Texty sa odvíjajú od záujmu štyroch redaktorov a sú o nových technológiách a ich dopade a nedopade na spoločnosť, o súčasnej kultúre a umení, o hudbe prevažne elektronickej, o kyberkultúre a o avantpope. Rozoberanie vplyvu drog a iných prostriedkov na zmenu vedomia si tiež odvážne našlo svoje sebou zaznačené stránky. Odkláňanie sa od banálností primälo Živel odhodlane pristúpiť k reálnym, málo publikovaným témam, ktoré stoja v chladne odstrašujúcom tieni za všednými ľudskými dielami pondelka či utorka. Prelistovaním živelných stránok sa nám mnohé ukladá do podvedomia. Tak ako napokon dvanásť predchádzajúcich čísel, čo vyšli od roku 1995. Úvodník oslavne oznamuje "Ať žije třináctka". Aspoň nech prežíva niečo živé, keď už je svet v očakávaní ponorený do apokalyptických myšlienok prechodu do nového milénia. Obsahovo podrobne vykreslené, pre nefascinovaných masovou vierou, Živel preukázal svoj vysoký nadhľad. Mimochodom, autormi týchto informačných fatamorgán sú Josef Kelemen, Petr Stančík, filozof Miroslav Petříček ml. a Ivan Adamovič, malou zhodou okolností redaktori, ktorí zaplnili rubriku facta morgana. Štruktúra magazínu, ak vôbec môžeme použiť takéto technokratické slovo bez toho, aby to v hravej redakcii Živlu vyrazilo poistky, tvoria rubriky - mezihled, rytmy, obrázky a kompost, obohatený o CD novinky, knihy a filmy. Všetko je podložené realistickými, roztrieštenými fotografiami. Časopis Živel je ponorený v rúšku svojej výstižnosti a originality. Inými slovami: Živel je dôkaz súmraku lineárneho textu, rozlúčka s typografickou kultúrou, fragmentárnou technikou. Alebo, ako hovoria jeho redaktori: "Zbohom, Gutenberg."
KATARÍNA MÁCOVÁ
(Autorka je študentka)