Filip Topol, skladateľ, pianista, spevák, textár Psích vojakov je tiež príležitostným hercom - viď hlavnú úlohu v Tycovom filme Žiletky - a prozaikom. V roku 1994 mu Maťa vydala jubilejnú autobiografickú poviedku Mně třináct - Život v Praze. Topol ju písal počas roku 1979, naozaj keď mal trinásť, a dokončil ju tesne po tom, čo oslávil štrnáste narodeniny. Prvotinu vydal pred niekoľkými týždňami v reedícii a súbežne s ňou aj nový text, vlani a tohto roku napísaný cestopis Karla Klenotníka cesta na Korsiku. "Vylezli sme všichni na refýž a čekali na dvanáctku. Dastly potom na chvíli zalez opět do kafáče a my sme toho využili a zdrhli mu na Újezd pěšmo. Je to dost tvrdý, ale život už je takovej." Typická časť z Mně třináct. Rozkošné mudrovanie, túlanie po meste a jeho okolí, partia, dievčatá, nekontrolovateľné pretlaky energie, permanentné extázy, pohŕdanie dospelákmi. "Sem nadšenej timdlectim životem v Praze," radoval sa pubescent Topol. Karel Klenotník - samozrejme, že autorovo alter ego - je na tom neporovnateľne biednejšie. Asi vo veku Kristovom, osamotený, unavený ťažkou chorobou, mordovaný chimérami; s potrhanými nervami uteká z Prahy smer Korzika a dúfa, že tá zmena mu, ako sám píše, pomôže očistiť dušu od špiny a kalu, ktoré si sám rozvíril. Cesta preč je predovšetkým cestou k sebe, do svojich osobných hlbín, ktoré by mali byť preorganizované; za bedeker slúžia vlastné pocity. Keď sa hrdina počas cesty v Taliansku "nájde", už ani nemá pocit, že musí navštíviť Korziku. Putovanie aj jeho záznam tu nadväzujú na tradíciu sentimentálnych ciest, ktoré založil Laurenc Stern v druhej polovici 18. storočia a ktoré potom rozvíjali romantici. Romantikom je aj Filip Topol. Nechýba ani, to zasa predovšetkým v závere textu, pátos a snaha o posolstvo. Obdobne ako v knihe Mně třináct nechceme považovať Karla Klenotníka cestu na Korsiku za legitímne prozaické dielo, ale nemôžeme prehliadnuť talent k naliehavosti výrazu či ku kresbe detailov - napríklad "palmy se skláněly jako jeptišky při večeři..." Všetko, čo tu hrozí zachytiť v póze či bolestínstve, je včas zastavené, proporcie sú zachované. Malá dobrá vec. JOSEF CHUCHMA
(Autor je redaktor MF Dnes)
