Ponuré priestory väznice pri Justičnom paláci v Bratislave, na dvore obrnený autobus na prevážanie väzňov, vnútri množstvo policajtov, zvláštny vzduch. Ján Čarnogurský zohnutý pod umývadlom v cele 151 na poschodí odkrútil spodok odtokovej rúry. Vypustil vodu, uzáver znova zakrútil. "To isté musel urobiť väzeň vo vedľajšej cele, a keď sme hovorili do umývadla, tak sme sa počuli," spomína minister spravodlivosti, ako cez umývadlo poskytoval právne rady väzňovi - Albáncovi, ktorý chcel podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu. Ján Čarnogurský sa desať rokov po svojom zadržaní vrátil pozrieť do cely, v ktorej strávil pár mesiacov ako politický väzeň. Komando vtedajšej Štátnej bezpečnosti presne pred desiatimi rokmi - 14. augusta 1989, zadržalo spisovateľku Hanu Ponickú, politológa Miroslava Kusého, publicistov Vladimíra Maňáka a Antona Seleckého a právnika Jána Čarnogurského. Následne ŠtB vzniesla obvinenie a podala obžalobu na týchto členov Bratislavskej päťky za poburovanie, neskôr za podvracanie republiky. "Vrátil som sa z prázdninového výletu z Prahy s dcérami a s manželkou v nedeľu neskoro večer. V pondelok ráno o piatej prišlo komando ŠtB a odviedlo ma," spomína Miroslav Kusý. "Je to zvláštny pocit, pred desiatimi rokmi som tu bol ako väzeň a teraz ako minister a vlastne šéf tejto väznice," hovorí zase Ján Čarnogurský. Sadne si na matrac položený na železnej posteli, poobzerá sa po cele. "Jeden čas som mal kvalifikáciu tri až osem rokov, s istou pravdepodobnosťou som počítal, že vo väzení strávim dosť veľa času." Terajšieho ministra z väzenia prepustili na konci novembra 1989 na základe milosti udelenej vtedajším prezidentom Husákom. Z bývalej Bratislavskej päťky ostali štyria - Vladimír Maňák zomrel, Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý aj Anton Selecký žijú v Bratislave a Hana Ponická na strednom Slovensku v Lukavici. RICHARD FILIPKO