V nedeľu si v Severnom Írsku pripomenú jednu najtragickejších udalostí v dejinách dlhoročného konfliktu. V dovtedy pokojne žijúcom meste Omagh explodovala 15. augusta 1998 nálož, ktorá si vyžiadala 29 ľudských obetí a stovky zranených. K zodpovednosti za útok sa neskôr prihlásila Pravá IRA (Real IRA), ktorá chcela silou demonštrovať nesúhlas s mierovým procesom v tejto britskej provincii. Hoci britská a írska vláda sľubovali potrestanie vinníkov, páchateľov bombového útoku sa polícii dodnes nepodarilo chytiť. A to aj napriek intenzívnemu pátraniu, v rámci ktorého vypočúvali takmer 4-tisíc podozrivých osôb.
Najväčšie obavy dnes panujú z toho, že Omagh nemusí byť posledným úderom teroristov. Prednedávnom sa totiž Pravá IRA zlúčila s ďalšou odštiepeneckou republikánskou skupinou Pokračovanie IRA (Continuity IRA), s ktorou údajne vytvorila novú organizáciu s názvom Oglaigh na hÉireann (Írski dobrovoľníci). Podľa bezpečnostných zložiek v oboch častiach írskeho ostrova pripravujú republikánski odpadlíci novú bombovú kampaň v Británii. Pravá IRA má vo svojich radoch skúsených teroristov, ktorí sa v minulosti podieľali na násilných akciách IRA. Mnohí z nich už dávnejšie vyjadrovali nespokojnosť s prímerím, ktoré táto skupina vyhlásila v októbri 1998. Vodcom Pravej IRA a zároveň šéfom novej organizácie je niekdajší "dôstojník" IRA Mickey McKevitt. Podľa severoírskej polície práve McKevitt nariadil bombový útok v Omaghu.
Neúspechom sa pravdepodobne skončilo úsilie Pravej IRA získať spojenectvo s extrémne ľavicovou republikánskou Írskou národnooslobodzovacou armádou (INLA). INLA, ktorá sa pôvodne stavala proti mierovej dohode, nedávno formálne oznámila skončenie ozbrojeného boja. Všeobecne sa však stanovisko organizácie považuje za málo dôveryhodné, pretože doterajšiu činnosť INLA charakterizuje skôr nedisciplinovanosť a brutalita. Napriek zákazom členovia INLA počas svojej kampane často podnikali útoky na vlastnú päsť a niektorí z nich asistovali aj pri represáliách republikánskych odpadlíkov. INLA má navyše dostatok zbrojného arzenálu, ktorý môže kedykoľvek využiť. Pravá IRA sa domnieva, že v Írskej republikánskej armáde (ktorá v súčasnosti dodržiava prímerie) dôjde v najbližšom čase k rozkolu v otázke odzbrojenia a tým aj k masovej rezignácii členstva. Hoci je to zatiaľ len zbožné želanie republikánskych extrémistov, eventuálne spojenie týchto síl by predstavovalo pre Severné Írsko novú mimoriadnu hrozbu. MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
