Aký je ten náš jazyk zábudlivý, akú má krátku pamäť. Roky sme žili v totalitnom štáte a potom sme niekoľko rokov radostne vyslovovali predtým zakázané slovo: totalita. Niektorí mu dokonca začali familiárne hovoriť totáč, ako členovi rodiny. Pre naše deti sa tento pojem stával termínom z fotrovského slovníka, ako keď naši pradedovia hovorili o Piave. A teraz sa odkiaľsi objavilo toto spojenie. Pásmo totality. Voľakedy by to bolo jasné: bolo by to pásmo siahajúce od NDR cez Československo, Maďarsko, Poľsko až po Sojuz nesmrteľný a nezničiteľný. Socialistické pásmo totality. Lenže tento termín nevymyslel nejaký disident, ale vyšiel z odborných kruhov. Astronómovia ním pomenovali pásmo, v ktorom bolo vidieť úplné zatmenie slnka. My tu na Slovensku, sme zaľutovali, že nepatríme do pásma totality. Vychutnajte túto absurditu: Slováci dlhé roky gniavení totalitou sa hnevajú, že nepatria do pásma totality. Nehovorím o politike, božechráň. Hovorím o tom, aký čudný zjav je jazyk. Akú krátku pamäť má. Akú krátku pamäť máme my.