v roku 1963 scenár k jeho kultovému filmu Vtáci. O rok neskôr bol McBain nominovaný na cenu Edgara Allana Poea za najlepší hororový film. „S mojimi čitateľmi mám nepísanú dohodu, že hlavným námetom je zločin založený na tajomstve,“ odkryl svoj spisovateľský princíp Američan Ed McBain, ktorý od svojho knižného debutu Džungľa pred tabuľou z roku 1954 vydal takmer stovku kníh v celkovom náklade okolo 250 miliónov výtlačkov. „Je to asi tiež vzdialená inšpirácia od Hitchcocka, ktorý odmietal prvoplánovo útočiť na pocity divákov. S Hitchcockom sme si veľmi dobre porozumeli - mali sme totiž rovnakú záľubu v presných faktoch. Hitchcock bol vo svojej práci presvedčený, že podobným spôsobom ako on uvažujú aj diváci. Do môjho scenára mi však nezasahoval a v podstate mi nechal voľnú ruku. Korigoval iba detaily. Bol to veľmi očarujúci muž, ktorý si svojou osobnou charizmou podmanil celú Ameriku. Bol vtipným spoločníkom, vášnivým gurmánom a veľmi rád rozprával príbehy, ktoré boli podporené jeho výnimočnou predstavivosťou. Neskôr som však už scenáre príliš nevyznával, chcel som byť pri písaní sám, aby mi do toho ,nečumelo‘ tisíc ľudí.“ Podľa spisovateľových slov pseudonym Ed McBain si zvolil preto, aby rozlíšil autora vnútri seba. „Evan Hunter mal zostať pre vážnejšiu polohu mojej tvorby. Neskôr som však pochopil, že rovnako náročné je napísať aj dobrú detektívku, a vždy som sa snažil dať rovnakú mieru majstrovstva do obidvoch polôh. Na mnohých univerzitách v USA sa učí písať dobrá detektívka. Samozrejme, talentu sa naučiť nedá, ale technike písania áno.“ Čo sa týka obľúbených spisovateľov, Ed McBain je jednoznačný: „Ja sám! Nepopieram však, že si prelistujem všetko, čo ma len trochu upúta, a navyše sa môžem aj niečomu priučiť. Vždy pozorne sledujem, ako spisovateľ vyriešil základnú požiadavku literatúry - zaujať čitateľa.“ A každodenný spisovateľov režim? „Nič mimoriadne. Ráno vstanem, idem do kúpeľne, kde pri pohľade do zrkadla vždy vytriezviem, a vraciam sa do postele, čo znamená, že si sadám k písaciemu stolu a medzi deviatou hodinou rannou a piatou popoludňajšou sa venujem výlučne písaniu. Keď som bol mladý, veľa som pracoval v noci, a vtedy som si povedal, že budem robiť len cez deň. Noc je určená na relax alebo pozeranie Hitchcockových filmov.“ ĽUDO PETRÁNSKY ml.