„Myslím si, že na ministerstve sa za tých desať mesiacov urobil veľký kus práce a značný pokrok v mnohých oblastiach. Niektoré veci, ktoré sa zdali úplne katastrofálne, napríklad železnice, kde minulý rok mali každý mesiac problém naškrabať peniaze na výplaty, sa podľa mňa dostali z najhoršieho a majú pred sebou veľmi reálny projekt konsolidácie. Dostali najväčší úver, aký bol v tomto regióne poskytnutý. Podobných vecí by som mohol menovať viac. Samozrejme, nemôžem nevidieť to, že sa vyskytli isté chyby a nedostatky a, žiaľ, musím povedať, že boli z rôznych dôvodov značne zveličené. To ma priviedlo k tomu, že som uznal neudržateľnosť pokračovania vo funkcii ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.“
Vaše pôsobenie vo funkcii však sprevádzali najmä škandály okolo ministerstva a mnohé nejasnosti okolo výberových konaní. Neľutujete dnes niektoré svoje rozhodnutia?
„Kauzy, ktoré sa celé mesiace spomínali, boli tri: Slovenské aerolínie, aranžér predaja balíka akcií Slovenských telekomunikácií a GSM 1800. Vo všetkých troch prípadoch sme stáli pred voľbou z dvoch riešení. Obe však vyvolávali značnú vlnu kritiky. Jednoducho pri riešení A boli mnohí nespokojní, no aj pri riešení B sa našli iní rovnako nespokojní. Toto logicky vyvolávalo silné ekonomické aj záujmové tlaky. Priťahovalo to pozornosť verejnosti a bolo to zaujímavé aj pre médiá. A potom aj politické záujmy sa koncentrovali na to, že ak sa dalo dokázať, že niečo bolo rozhodnuté zle, tak sa to celé ešte znásobilo. Prinieslo to synergický efekt, bolo to naozaj neúmerné.“
Svoje konanie teda neľutujete. Napriek tomu, nezmenili by ste dnes, ak by ste tú možnosť mali, výsledok niektorého zo sporných tendrov?
„Myslím si, že výsledok rozhodnutia vo všetkých troch prípadoch by bol rovnaký. Určite by sme rozhodli tým istým spôsobom. Čo by sme asi zmenili, by bol spôsob vzniku rozhodnutia a jeho zverejňovanie. Určite by sme sa snažili rozhodnúť skôr a snažili by sme sa rozhodnúť tak, aby sme pravidelne informovali verejnosť veľmi detailne a dôkladne, aby nevznikli nijaké pochybnosti. Ale konečné rozhodnutie by zrejme bolo rovnaké vo všetkých prípadoch.“
Čiže za jednu z najväčších chýb počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra považujete informovanie verejnosti?
„Áno, myslím si, že toto je pre mňa obrovská skúsenosť. Boli sme ponorení v tých problémoch až po uši, a preto sme sa venovali len samotnému riešeniu. Jednoznačne sme zanedbali komunikáciu s verejnosťou. Mali sme to robiť zrejme inak a v niektorých prípadoch si viem predstaviť, že rozhodnutia nemuseli tak dlho čakať. Mali sme ich povedať skôr.“
Čím si vysvetľujete, že ste sa už po niekoľkých týždňoch dostali pod silný mediálny tlak?
„To by ste mali vedieť skôr vy, ale podľa mňa to bol efekt snehovej gule. Niekto niečo začal, niekto hodil do éteru nejakú dezinformáciu. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale viem si predstaviť, že podsunutej dezinformácie sa chytili niektorí novinári, pretože sa im zdala atraktívna. Keď sa začala objavovať v médiách, zrazu sa všetci novinári začali vypytovať. Nakoniec to nabralo obrovské rozmery.“
V súvislosti s tendrom na aranžéra predaja balíka telekomunikácií sa do pozornosti verejnosti dostala účasť spoločnosti Slávia Capital. Nemyslíte si, že jej účasť na tomto výberovom konaní nebola práve najšťastnejšia?
„Pokiaľ ide o samotný výber poradcu, nechcem hodnotiť, či to bolo šťastné alebo nešťastné rozhodnutie, ale môžem povedať, že pri konečnom rozhodovaní nemalo žiaden vplyv. My sme rozhodli na základe najnižšej ceny. Mali sme čísla, z ktorých to vyšlo úplne jednoznačne, a to už nemôže nik spochybniť. Či to bolo šťastné riešenie pre Deutsche Bank, že si vybrala práve Sláviu Capital, je otázne. Zrejmé však je, že v čase prípravy projektu nedocenili, aký to vyvolá efekt v mediálnych a politických kruhoch.“
Nemyslíte si, že neodvolaním štátneho tajomníka Kureja ste de facto prebrali za celý tender zodpovednosť?
„Keď to formulujete takto, myslím si, že môžem súhlasiť. Áno, toto bola jedna z možností, a ak by som sa k tomu mohol vrátiť, asi by som konal inak. Keď vo výberovej komisii nastali problémy, okamžite sme mali vyvodiť zodpovednosť. Vtedy som hlavne sledoval cieľ, aby výber prebehol korektne, aby sme mali poradcu, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, a zároveň, aby to bolo najvýhodnejšie. Sústredil som sa na podstatu veci, a dôsledky alebo vyvodenie zodpovednosti som odložil na neskôr. Možnože to bola chyba.“
Dnes hovoríte o vyvodzovaní dôsledkov, no ešte minulý týždeň ste sa pána Kureja zastali, keď ste sa rozhodli ponechať ho vo funkcii.
„Sledoval som kritiku svojho rezortu celé mesiace a dospel som k tomu, že je namierená proti mne viac-menej z politických dôvodov. Aj dnes si myslím, že nešlo o kritiku jednotlivých rozhodnutí, ale o to, že skrátka ministerstvo vediem zle. Dospel som k názoru, že keby som povedal pred dvoma týždňami, že Kurej je zodpovedný a odvolal ho, kritika by sa o pár týždňov bola znova vrátila v inej veci. Jednoducho by to neprestalo. Tým by som celú vec nevyriešil, preto som povedal, že nemienim pána Kureja odvolávať. Ja som vtedy nepovedal, že nevyvodím zodpovednosť. Aj som ju vyvodil, keď som pre neho pripravil takzvané upozornenie podľa Zákonníka práce. Zobral som mu osobné ohodnotenie, čiže zodpovednosť som vyvodiť chcel, ale nepovažoval som za adekvátne odvolať ho z funkcie, pretože som predpokladal, že by to kritiku nebolo zastavilo.“
Podľa vás kritika išla najmä zo strany KDH. Nie je to však prinajmenšom čudné, keďže ste v tejto strane pôsobili už od roku 1990 a mali ste tam určite aj vo vedení veľa priateľov?
„Pre mňa to nie je prekvapenie. Ja som v KDH roky pôsobil a vývoj dôverne poznám. V KDH sa už dávno vytvorili dva odlišné prúdy, jeden reprezentovaný predsedom KDH Jánom Čarnogurským, ktorý sa snaží uchovať hnutie kompaktné, bez akýchkoľvek rušivých momentov a bez iných názorov, aké má vedenie KDH, a druhý prúd, ktorý chcel z KDH vytvoriť otvorenú stranu pre bežných ľudí, vytvoriť stranu, ktorá si dokáže získať popularitu. Ten prúd bol reprezentovaný dnešným predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Názorové spory tam boli už dávno, no ja som na rozdiel od Jána Čarnogurského kritizoval jeho názory a kroky jedine v orgánoch strany, kam to patrí. Medzi funkcionármi KDH je to známe. Asi sa momentálne hodilo ukázať, že na ministerstve, ktoré vediem, sú problémy a otočiť to do tejto roviny.“
Denník SME už vo februári ako prvé médium upozorňoval na nedostatky tendra. Podľa vás nám teda KDH podsunulo materiály na vašu diskreditáciu?
„Nie. Ja si myslím, že to malo dlhší vývoj. Tender bol vo februári, vyhodnotený bol v marci a my dvaja sme sa spolu rozprávali o tejto kauze v apríli. Médiá sa tomu venovali dosť, no okolo 10. mája aj po konečnej správe Transparency International, ktorá konštatovala, že výsledok bol korektný, sa médiá prestali kauzou zaoberať. Ja som to považoval za uzavretú vec, podpísali sme zmluvu s Deutsche Bank, začali sme normálne pracovať a minimálne dva mesiace bolo ticho. Vo vláde to všetci zobrali na vedomie, akceptovali moje rozhodnutie, vrátane pána Čarnogurského. Zrazu 29. júna po možno šiestich týždňoch pán Čarnogurský vytiahol nejaké dokumenty, ktoré však nepriniesli nič nové, veď ste ich mali už pred dvoma mesiacmi. Vytiahol ich s veľkým rachotom, okamžite na tlačovke s tvrdeniami, že súťaž je zmarená, je iný víťaz a že sa odo mňa dištancujú. Pán Čarnogurský neprišiel za mnou, aby som mu to vysvetlil, neprišiel na žiaden orgán na vládu, jednoducho požiadal predsedu SDK o prešetrenie, ale v tú istú hodinu informoval verejnosť s veľkým rachotom. Toto považujem za jednoznačný politický podraz, to sa jednoducho medzi partnermi nerobí a trúfam si povedať, že keby to KDH nebolo škandalizovalo, tak sa k tendru na poradcu nikto nikdy nevráti.“
Kontrola Úradu vlády, ktorá potom nasledovala, konštatovala porušenie dvoch paragrafov Obchodného zákonníka. Na záverečnej tlačovej konferencii bol ako zodpovedný vinník prezentovaný štátny tajomník. Nemohla to byť snaha premiéra o vyriešenie celej kauzy odvolaním štátneho tajomníka Kureja, ktorý zodpovednosť de facto aj de jure mal?
„Možno keby som po tejto kontrole povedal, pán štátny tajomník, ste odvolaný, možno by problém bol vyriešený. Ťažko dnes povedať, či áno, alebo nie. Po kontrole však bolo podstatné, že sa obvinenia pána Čarnogurského nepotvrdili. Jednoznačne dokázala, že výsledky sú správne a tender zmarený nebol. V protokole bolo napísané, že sme porušili zákon nezverejnením tendra v novinách. V celej kauze som to však považoval za malichernosť a zdalo sa mi neadekvátne na základe takejto chyby odvolávať z funkcie človeka, ktorý je tam predsa vymenovaný po koaličnej dohode. Ak toto bola chyba, potom som musel odísť z funkcie, pretože som to neurobil.“
Nemyslíte si však, že ste svojím zotrvávaním vo funkcii počas silného mediálneho tlaku, ktorý okolo vás bol, mohli ublížiť svojmu dobrému osobnému priateľovi Mikulášovi Dzurindovi?
„Až do minulého týždňa som nevidel žiaden dôvod, prečo by som mal odísť. Myslím si, že sa všetky rozhodnutia robili v prospech veci.“
Teda podľa vás ste predsedovi vlády ani SDK neublížili?
„Presne tak. Myslím si, že skôr by som poškodil pána Dzurindu, ak by som sa funkcie vzdal skôr. Skutočný dôvod bol v tom, že sme nevyriešili kontrolu a v neposlednom rade komunikáciu s ľuďmi a medializáciu niektorých mojich výrokov. Toto som považoval za svoju chybu aj za poškodenie SDK a premiéra. Preto som sa rozhodol odísť až teraz.“
Vaše posledné výroky o prejazde na červenú v noci neboli práve najšťastnejšie.
„Áno, ľutujem tie výroky. Ja som sa za to ospravedlnil aj na vláde. Volil som jednoducho zlé príklady. Boli ste na tej tlačovej konferencii a viete, aká tam bola atmosféra. Prišiel som tam s čistým svedomím povedať, čo si naozaj myslím. Žiaľ, v tom tlaku a v atmosfére mi niektoré výroky ušli.“
Viete si predstaviť, že by ste si ešte ako predstavitelia jednej politickej strany sadli s pánom Čarnogurským za rokovací stôl?
„Nie sme síce v jednej strane, ale viem si to predstaviť. Voči osobe pána Čarnogurského nemám žiadnu zášť. Máme jednoducho iné politické názory a ťažko si viem predstaviť zhodné názory, pretože tie sa vyvíjali roky. Nevidím žiaden problém sadnúť si za jeden stôl a rokovať o nejakom vecnom probléme.“
Budete uvažovať o návrate do KDH?
„Za okolností, aké sú dnes, a akým politickým subjektom KDH dnes je, by asi pre mňa nemalo zmysel vracať sa.“
Čiže svoju budúcnosť vidíte v SDK?
„Áno. SDK je dnes riadnou zaregistrovanou stranou so svojimi orgánmi a členmi, a ak bude dobrá vôľa zúčastnených, SDK bude pokračovať. Som presvedčený, že organizačná štruktúra sa nájde. Všetko však závisí od dobrej vôle zúčastnených politikov, lebo v opačnom prípade tí politici, ktorí dnes reprezentujú SDK, budú musieť hľadať iné schodné riešenie.“
Zdá sa vám pravdepodobné, že SDK v dnešnej podobe bude mať dlhú budúcnosť?
„SDK v dnešnom stave je dlhodobo neudržateľná. Keď existuje päť materských strán a každá z nich sa snaží SDK ovplyvňovať a ťahať iným smerom, je stav neudržateľný a bude treba hľadať dohodu všetkých. Ak sa to nepodarí, SDK bude musieť ísť svojou cestou, ale som si istý, že voliči ju volili nie preto, že to bolo päť materských strán, ale preto, že to bola strana jedna. Preto nie je možné, aby po voľbách boli konkrétne politické rozhodnutia viazané na názory piatich strán, ktoré vo voľbách vôbec nekandidovali. Myslím si, že by to bolo z ich strany veľmi neseriózne voči voličom.“
Ak sa SDK pretransformuje na štandardnú politickú stranu nezávislú od materských strán, budete sa angažovať v jej vedení?
„Viem si také riešenie predstaviť. Ak sa ukáže, že dohoda nie je možná, že dnešných päť materských strán na také niečo nepristúpi. Ale to, či by som sa v tej strane angažoval, by záviselo od toho, kto by v nej bol a kam by išla.“
Nemyslíte si, že po rozruchu okolo rezortu dopravy počas vášho pôsobenia vo funkcii by pre vás bolo lepšie aspoň na krátky čas odísť do ústrania?
„Hypotéza o novej strane mimo materských je momentálne neaktuálna, v najbližších mesiacoch nič podobné nehrozí, a na určité upokojenie, utíšenie vášní, vysvetlenie mnohých vecí, na to čas bude. Ja sa nechcem v takej strane angažovať zajtra. Po istom čase, možno o rok-dva, môže taká strana vzniknúť, a predpokladám, že dovtedy sa veľa veci vyjasní a vysvetlí. Ukáže sa, že ja som naozaj tie škandály nespôsobil. Odišiel som pre iné problémy.“
Ako si predstavujete svoju najbližšiu budúcnosť?
„Budem v parlamente robiť, čo má poslanec robiť. Budem sa venovať zákonom, prípadne ich schvaľovaniu. Predpokladám, že sa budem vždy pozerať na tento rezort, lebo ma to jednoducho zaujíma. Chcem sledovať, ako si počína nový minister, aké pokračovanie majú veci, ktoré sme rozbehli, a, samozrejme, budem sa snažiť pracovať aj v SDK, kde som riadnym členom predsedníctva a mám aj zodpovednosť za ďalší osud SDK.“
Novým ministrom dopravy sa včera stal Jozef Macejko. Konzultoval s vami niekto vymenovanie nového ministra?
„Áno. Pri KDH existujú takzvané profesijné zväzy, napríklad zväz dopravy, ktorý sme zakladali v roku 1991. Prvým predsedom bol dnešný premiér. Zväz funguje, pracuje a združuje ľudí, ktorí sú aktívni v preprave v rôznych funkciách po celom Slovensku, a rovnako moje vymenovanie do funkcie bolo výsledkom práce tohto zväzu. S týmito ľuďmi zo zväzu dopravy sme konzultovali aj teraz, kto by mal byť mojím nástupcom. Existuje návrh, ktorý zväz dopravy odporučil. To je ten návrh, ktorý je dnes v hre. V tomto smere je to istá kontinuita, veď je to človek, ktorého poznám dlhý čas. Je to človek, ktorý úspešne viedol jednu z najväčších firiem v doprave (Slovenskú správu ciest, pozn. red.), a preto mám pocit, že rezort by mal viac-menej pokračovať v procesoch, ktoré sa začali.“
MAROŠ BAĽO
