Preto je jaskyniarstvo pre Tisovec príslovečné a má už takmer päťdesiatročnú tradíciu. Tisovecká oblastná skupina Slovenskej speleologickej spoločnosti patrí k prvým na Slovensku. Na jej vzniku má najväčší podiel tamojší stredoškolský pedagóg Ing. Svätopluk Kámen (1921-1992), ktorý ju založil v roku 1951. Jej členmi boli spočiatku študenti tamojšej strednej priemyselnej školy hutníckej, neskôr nadšenci zo širokého okolia. Ich pracovným rajónom bola už spomenutá prekrásna Muránska planina a Tisovecký kras. Speleológovia tu prebádali, zmapovali a zdokumentovali 146 jaskýň, 17 priepastí, množstvo vyvieračiek a iných vzácnych krasových útvarov. K najvýznamnejším patria jaskyne Tisoveckého krasu - Teplica, Kostolík a Čertová. Z priepastí sú známe Michňová, hlboká 105 metrov, Rysie hniezdo s hĺbkou 65 metrov a Teľacia. Zaujímavá je periodická vyvieračka minerálnej vody napájaná z Jazernej jaskyne. Jaskyne Tisoveckého krasu a Muránskej planiny nie sú prístupné verejnosti, pretože sú zdrojom pitnej vody pre mesto a jeho široké okolie. Jaskyňa Teplica, ktorá má najkrajšiu vápencovú kvapľovú výzdobu, je lákadlom pre mnohých jaskyniarskych „bádateľov“. No keď sa stane, že i napriek zákazu do nej vstúpia, obyvatelia celého Tisovca pijú niekoľko dní vodu farby capuccina. V okolí Tisovca je množstvo chránených rastlín, ako sú prvosienka holá, poniklec slovenský, horec, Clusiov črievičník papučkový, jelení jazyk celolistý, hmyzožravá rosička okrúhlolistá, ľalia zlatohlavá… Vyskytuje sa tu i najcennejší botanický druh svetového významu, treťohorný relikt a endemit - jediná rastlina svojho druhu - lykovec muránsky a vzácny, zriedkavý druh valdštajnka trojpočetná. Mesto Tisovec je okrem svojich jaskyniarov a vzácnej okolitej flóry známe i tým, že tu bola v roku 1782 postavená prvá vysoká pec. Ťažila sa tu totiž železná ruda a Tisovec je pôvodom banícka obec. Pozostatky vysokých pecí a železiarní sú v súčasnosti významnými technickými pamiatkami. V Tisovci rastú tri posledné vzácne tisy, podľa ktorých bola pôvodná banícka obec pomenovaná. Mesto je rodiskom významného štúrovského činiteľa Štefana Marka Daxnera a politika Vladimíra Clementisa. (ks)