„Fuj, slaná!“ Plážou obsadenou zväčša dekami nemeckých dôchodcov sa ozývajú slovenské výkriky plné prekvapenia. Do vôd Stredozemného mora vbiehajú deti, ktoré ešte nikdy nevideli a nezažili more. Ich radosť zmiešaná s údivom priťahuje pozornosť celej pláže, tí menej trpezliví sa radšej sťahujú, tí pohodovejší sa usmievajú a pokúšajú sa komunikovať. Deti však vnímajú iba seba a vodu. Chlapci sa navzájom špliechajú, väčšie dievčatá poškuľujú po miestnych fešákoch. Prvý dotyk s morom je zážitkom pre všetkých a pre väčšinu je to druhý pozitívny šok tohto dňa - po ceste lietadlom. Kapitán bol tentoraz zhovievavý a dovolil chlapcom prezrieť si kabínu s prístrojmi, ale keď ho zavalili lavínou otázok, nevydržal, obrátil sa a začal ich tíšiť. V tej chvíli jeden z chlapcov úpenlivo skríkol: Radšej sa obráťte dopredu, my už budeme ticho! Pre všetky deti z Detského domova v Heľpe je to nielen prvá cesta týmto dopravným prostriedkom, ale aj prvý pobyt pri mori. A pre väčšinu nadlho aj posledný. Oblasť okolo Heľpy sa vyznačuje vysokou mierou nezamestnanosti a pre mnohé - hlavne viacdetné - rodiny je pobyt pri mori, aký deťom z detského domova doprial Václav Fischer prostredníctvom svojej nadácie, nedostupný, a tak nejeden ich spolužiak zo základných, stredných škôl a učilíšť zatúžil byť, pravda len chvíľočku, „domovákom“. Zariadenie v Heľpe je momentálne domovom pre 37 detí od 4 do 19 rokov, z ktorých iba jediný chovanec - vysokoškolák ostal dobrovoľne doma. Naposledy sa obyvatelia domova dostali na dovolenku k moru presne pred tridsiatimi rokmi, v roku 1969. Vychovávateľky sa síce aj v rámci skromných podmienok každoročne snažia zabezpečiť deťom prázdninové zážitky, ale v praxi to predstavuje ubytovanie v telocvični základnej školy a kúpanie na kúpalisku. Pobyt na krásnom gréckom ostrove Rodos, spestrený výletmi a množstvom zážitkov, sa určite zapíše do histórie detského domova. Tá sa však možno v najbližších rokoch drasticky uzavrie - budova bola reštituovaná a potenciálne budúce sídlo by si vyžiadalo niekoľkomiliónovú rekonštrukciu. No tieto pochmúrne vyhliadky ustúpili aspoň načas do úzadia v nádhernom prostredí, kde sa prírodné krásy striedali s milými zážitkami a príjemnými vnemami. Pre deti boli zážitkom aj mnohé veci pre ostatných všedné - kola k obedu (keď malým deťom začali odnášať chladené nápoje, aby im priniesli namiesto nich nechladené, prepukla nefalšovaná panika), opaľovanie na ležadlách pri bazéne, telefonovanie medzi jednotlivými izbami. Gréci sú našťastie pohostinní a milujú deti, takže boli veľmi tolerantní rovnako ako turisti. Deti v tričkách s modrým nápisom Fischer sa stretávali skôr s úsmevmi a prívetivosťou. Napríklad pri výlete na ostrov Symi na nich kuchári z reštaurácií a pouliční predavači pokrikovali: „Mali by ste si kúpiť ryby, keď ste rybári!“ (Fischer znamená po nemecky rybár a aj v angličtine má rovnaký význam.) Menšie deti čľapkanie sa či už v bazéne, alebo v mori tak nadchýnalo, že ich neraz museli z vody doslova ťahať, pretože už mali modré ústa. A väčšinou sa to aj tak neobišlo bez plaču. Školáci zbierali mušle, pochvaľovali si stravu, hlavne „švajčiarske stoly“, výlety. Najdychtivejšie nasávali zážitky starší chovanci a snažili sa komunikovať so zahraničnými turistami i domorodcami. „Po maturite by som chcela ísť robiť au pair, musím sa doučiť jazyky, až tu som zistila, že skoro nič neviem,“ tvrdí sedemnásťročná Evka. Len čo čiperné dievčatá zistili, že v knihe hostí je aj krátky česko-grécky slovník najbežnejších fráz a pozdravov, naučili sa ich a potom ich testovali v praxi. Chlapci mali ohromný zážitok z jašteričiek-gekonov, nazývaných aj draci. Obrovský šok im pripravil had, vraj až dvojmetrový, ktorý zliezol zo stromu. V tom, čo nasledovalo potom, sa rozprávanie rozchádza - podľa vychovávateľky ich minul o meter, podľa detí im doslova prešiel po nohách.
Život v detskom domove vypestoval v týchto deťoch aj pocit spolupatričnosti. Niežeby sa nevedeli pohádať, ale ak ide o vážnu vec, všetci sa zomknú a pomôžu si navzájom. Tak ako na autobusovom výlete po ostrove, keď bolo napríklad mnohým zle, ale aj s pomocou väčších detí vychovávateľky situáciu zvládli. Hoci celodenný výlet je náročný aj pre dospelých, malí výletníci sa správali skvele, tak ako počas výletu loďou na neďaleký ostrov Symi, ktorý zavŕšili pesničkou pripravenou ešte doma: Rodos, Rodos, to je diaľka veľká, lietadlom ju zvládne chasa naša veľká.
ZUZANA VILIKOVSKÁ
