Zdržanlivosť zrejme patrí k jeho prednostiam - v deň, kedy ho Boris Jeľcin vymenoval za premiéra a za svojho želaného nástupcu, dostal Vladimír Putin aj smutnú správu, že mu práve zomrel otec. Ovládol však svoje emócie, ešte v ten istý deň odcestoval do Petrohradu, pochoval otca, a na druhý deň bol v práci včas. Pre muža, ktorý vstúpil do smutne známej sovietskej tajnej služby KGB už ako 23-ročný, je zrejme kamenná tvár za každých okolností znakom profesionality. Za stoickou maskou sa skrýva muž mnohých talentov. Bývalá západonemecká kontrarozviedka mala Putina pod dohľadom od roku 1984, kedy ho z KGB vyslali do východnonemeckých Drážďan, až do roku 1990, kedy po páde berlínskeho múra odišiel z Nemecka späť do Ruska. Jeho vtedajší nepriatelia naňho spomínajú s uznaním. „Bol veľmi variabilný," tvrdí jeden zdroj. „Dobrý organizátor s ostrým umom a vynikajúcou skúsenosťou s administratívou.“ Putin vraj tiež cestoval s poslaním do zahraničia častejšie, než iní agenti KGB s podobnou pracovnou náplňou.
Nový ruský premiér sa k detailom svojho pôsobenia v Nemecku nevyjadruje, ale nepopiera ho. Keď však úrad vlády vydal v utorok oficiálny životopis Putina, bolo medzi rokmi 1975-1990 jednoducho biele miesto. Hovorkyňa vlády Tatiana Aristrachová uviedla, že možno šlo o nedostatok v práci jej úradu, keďže to bol len druhý deň od Putinovho vymenovania.
Agent na premiérskom poste je len vyvrcholením najnovšej Jeľcinovej taktiky - totiž obklopovať sa ľuďmi so skúsenosťami v tajnej službe. Pred rokom vymenoval za premiéra Jevgenija Primakova, ktorý už predtým zúročil svoje bohaté skúsenosti (aj) agenta KGB ako minister zahraničia. Jeho nasledovník, dnes čerstvo odvolaný generál Sergej Stepašin je bývalým šéfom FSB - Putin vlastne ide v jeho šľapajách, sám totiž nastúpil na čelo FSB, keď sa stal Stepašin premiérom. V decembri sa stal šéfom Jeľcinovho úradu tiež bývalý dôstojník KGB, medzičasom zasa odvolaný Nikolaj Borďuža.
A čo hovoria na všeobecne známy fakt, že premiérom Ruska je bývalý agent KGB, jeho spoluobčania? Len krčia plecami. Poslanec, známy bojovník za ľudské práva a bývalý Jeľcinov poradca Sergej Kovaľov bude vraj pri pondelňajšom hlasovaní Štátnej dumy o Putinovi - proti. Nie je však jednoznačne proti vylúčeniu bývalých agentov z vysokej politiky. Poznamenáva, že len keď sami Rusi priznajú svoju kolektívnu vinu za zločiny minulosti, odmietnu aj ľudí, ktorí pracovali pre KGB. Ukazuje sa však, že v ruskej spoločnosti vlastne ani neexistuje túžba po morálnom vysporiadaní sa s minulosťou, či dokonca po lustráciách. „Každý z nás vykonal dobré i zlé činy, ale členstvo v jednej alebo druhej organizácii v minulosti nie je základom pre úvahu o dnešku a zvlášť o vylúčení niekoho (z funkcie)," povedal pre agentúru Reuters Nikolaj Kropačov, dekan právnickej fakulty v Petrohrade. Práve z jej brán zamieril čerstvý absolvent Vladimír Putin v roku 1975 do KGB a začal svoju profesionálnu dráhu ako agent v rodnej leningradskej oblasti.
(bj)
