filmom, celofánovou fóliou či kúskami skla do zváračských okuliarov. I tí, ktorí sa ponáhľali za svojou zvyčajnou činnosťou, sa ukradomky sem - tam pozreli na Slnko. Odvážnejší si posadali na lavičky na tej strane námestia, kde ho bolo vidieť, a čakali. Neznámi sa dávali do hovoru, požičiavali si „pomôcky“ na pozorovanie. Zatmenie bolo témou rozhovoru v obchodoch, v reštauráciách. Zvláštne svetlo, ktoré sprevádzalo jedinečný úkaz, vytiahlo na ulicu i posledných váhavcov, pracovný ruch sa prerušil. Veď kto by odolal, keď je to raz za život. Schladilo sa, zdvihol vietor, akoby sa chystala búrka. Eufória a priateľská nálada medzi ľuďmi naokolo bola jedinečná. Bavili sa bez ohľadu na vek, názory, politické sympatie. Námestie bolo zaplnené skupinkami usmiatych, debatujúcich ľudí, akoby sa mal začať nejaký zaujímavý koncert. A z blízkej reštaurácie, kde sedeli hostia pod slnečníkmi, sa ozval hudobný tuš a blahoželanie všetkým, že práve prežili koniec sveta. (klo)