najväčších zúfalcov sa chce iba cítiť lepšie, aj keď to znamená nechať si bolesť vysať. Obchod s pijavicami prekvitá. Nielenže si ľudia kupujú pijavice, aby sa vyliečili z chorôb (od hemoroidov až po srdcové neduhy), ale tí, čo ich užívajú, tvrdia, že okrem iných pozitívnych účinkov cítia zlepšenie svojej "bioenergie", vďaka čomu sú povznesení nad problémy a šťastní dokonca aj v najhorších situáciách. Možno to znie drasticky, ale časy sú ťažké. Kríza odštartovala nezamestnanosť a raketový nárast cien. Mnohé účty ostali zmrazené v skolabovaných bankách a životná úroveň je aj naďalej nízka. "Tí, ktorí používajú lekárske pijavice, dostávajú bioenergiu a cítia sa lepšie ako normálni ľudia. Nemusia si lámať hlavu nad chlebom," hovorí Gennadij Nikonov, riaditeľ Medzinárodného strediska lekárskych pijavíc, ktoré sídli v zelenej dedinke ležiacej juhovýchodne od Moskvy. "Tá osoba bude žiť a nebude musieť jesť, aj tak bude šťastná," hovorí a prekrikuje zvuk vŕtačky. Budovu, kde stredisko sídli, rekonštruujú - a to v čase, keď veľa firiem a kancelárií v Moskve zíva prázdnotou. Nikonov hovorí, že on a jeho spoločnosť "sa trochu báli" v prvých dňoch ekonomickej krízy, ktorá privodila pád najväčších ruských bánk, poškvrnila povesť popredných podnikateľov a mnoho ľudí zbedačila. "Som však presvedčený, že práca s pijavicami ma zabezpečí aj v starobe." Ukazuje záujemcom ošumelé laboratórium, plné veľkých džbánov s vodou, obsahujúcich tisícky vzoriek. Nikonov na rozdiel od mnohých iných odmietol zdvihnúť ceny, aby po obrovskom poklese rubľa voči doláru vlani v auguste vyrovnal očakávané straty. Podľa neho by nebolo férové účtovať vyššie ceny ľuďom, ktorí zatúžili po pijaviciach, lebo mnohí z nich prišli o peniaze alebo ich mali zmrazené na účtoch v skrachovaných bankách. Kríza zbedačila milióny Rusov a momentálne žije viac ako tretina obyvateľstva pod oficiálnou hranicou chudoby. Postihlo to dokonca aj ruskú politickú a obchodnú smotánku. Bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov prišiel o 400 000 dolárov po tom, ako banke, v ktorej mal peniaze, zobrali licenciu. Nikonov však tvrdí, že na jeho podnikanie mala kríza minimálny vplyv. "Počas prvých šiestich mesiacov krízy dopyt trošku klesol, ale vydržali sme. Ľudia telefonovali a zaujímali sa, čo stoja pijavice po auguste. V súčasnosti si môžu kúpiť jednu pijavicu za sedem rubľov, čo je 30 centov, namiesto piatich rubľov - taká bola cena v auguste. "Máme najlacnejšie pijavice na svete. V USA stoja asi 10 dolárov a v Anglicku zhruba štyri a pol libry. My udržiavame cenu, aby bola prístupná," chváli sa Nikonov. Okrem pijavíc však všetky ceny vzrástli priam ničivo - napríklad potraviny od vlani zdraželi o 135 percent. Domna Jermakovová, ktorá sa narodila v roku 1910, si ťažká: "Ja už žijem dlho. Pracovala som stále, aj cez vojnu, a pozrite, kam som to dopracovala. Som sama a žije sa ťažko. Kupujem si chlieb a občas mlieko. Nikdy si nekupujem mäso. Aj lieky sú drahé." Podobné problémy má aj 66-ročná Nina, ktorej v taške hrkajú staré fľaše, za ktoré utŕži aspoň pár kopejok. "Jedlo je tu strašne drahé. Ceny idú stále hore. Nemôžem si dovoliť kúpiť ani kúsok tejto klobásky," hovorí pri pulte s mäsiarskymi výrobkami. Na rozdiel od Nikonovových zamestnancov, ktorí zarábajú až 3000 rubľov mesačne, mnohí ruskí pracujúci dostávajú mzdy nižšie alebo ich už nevideli niekoľko mesiacov vinou zhoršujúcej sa situácie. Asi 35 percent obyvateľstva, čiže 51 miliónov, dostalo mesačne
mzdu pod úrovňou minima - čo je 872 rubľov (36 dolárov). Jekaterinin manžel, predtým inžinier, sa s ňou teraz strieda v stánku s ovocím a zeleninou, aby vôbec vyžili. V Moskve cítiť čudný pokoj, aj napriek prehlbujúcej sa kríze a jednej z najtuhších zím, aké si miestni pamätajú. Podľa Nikonovova mala kríza okrem negatív aj pozitíva. Naozaj zlý bol stres a trauma, ktoré so sebou priniesla, ale na druhej strane pripomenula ľuďom techniky, ako prežiť, ktoré majú zakorenené v národnej povahe. Tým šéf strediska vysvetľuje aj pretrvávajúci záujem o pijavice - lekárska hodnota tohto prostriedku má korene v kolektívnej pamäti. "Svoj prvý kozmetický krém som nazval Antonia po svojej mame. Ešte stále žije, možno aj vďaka pijaviciam. To ona ma ich naučila používať." (REUTERS)
