a šéfom vyšetrovateľov Jaroslavom Ivorom. Nemenovaný odborník na trestné právo hovorí, že keď to prokurátorka zastavila, zrejme nezistila dôvody na stíhanie. "Bez preštudovania spisu je zbytočné sa vyjadrovať, či mala, alebo nemala pravdu. Vyjadrenia premiéra nie sú namieste," hovorí právnik. "On nepozná spis, má ho v ruke len vyšetrovateľ a prokurátor. Považujem to za nefér voči prokurátorovi." Na druhej strane však pripomenul, že dnes sa každý vyjadruje napríklad aj k rozhodnutiam Ústavného súdu. Šéf úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že mu nie je jasné, prečo ku kauze zastavenie stíhania chce premiér hovoriť s ministrom vnútra, keď stíhanie zastavila prokurátorka. Do spisu totiž nemôže nahliadnuť ani minister vnútra, môže to urobiť jedine prokurátor, vyšetrovateľ a ten, proti komu sa vyšetrovanie vedie. Na otázku, či je normálne, že si predseda vlády osobuje právo kritizovať rozhodnutia vyšetrovacích orgánov, D. Lipšic odpovedal, že každé právoplatné rozhodnutie môže byť kritizované, ale žiadne oprávnenie z toho nevyplýva. Politológ Grigorij Mesežnikov nesúhlasí s názorom, že premiér sa chce postaviť do polohy človeka, ktorý bude zasahovať do všetkého, pretože skutočnosť, že sa tak vyjadril na verejnosti, neznamená, že do vyšetrovania chce zasiahnuť. "Chápem, že Dzurinda je podráždený, lebo kauza Nafta Gbely mala a má veľký spoločenský význam. V každom prípade by však mal byť zdržanlivý a vychádzať z postavenia prokuratúry, nezávislosť musí byť zachovaná. Nepovažujem jeho reakciu za správnu," myslí si Mesežnikov. Jaroslav Ivor hovorí, že celé vyšetrovanie je utajené, no zároveň povedal, že premiér má právo vedieť, čo sa deje v štáte. Podľa právnikov však premiér vystupuje v tomto prípade ako každý iný občan a nemôže byť oboznamovaný s vyšetrovaním, najmä keď J. Ivor hovorí o utajení.