Homosexualita je prirodzenou skutočnosťou ľudskej existencie od jej počiatku. Ide o citovú a sexuálnu náklonnosť ľudí rovnakého pohlavia. Ľudstvo sa k homosexualite stavalo vždy rozlične. Antická kultúra, ktorá je kolískou západnej kultúry a v ktorej vzniklo kresťanstvo, ju nielen spoločensky akceptovala, ale na dlhé obdobie sa bisexuálne správanie, teda homosexuálne a heterosexuálne zároveň, stalo v Grécku, v Starom Ríme a inde bežným a žiaducim. Ako vidno, homosexualitu sprevádza veľa kontrastov. Významným spôsobom postoj ľudí a spoločnosti k homosexualite v každej kultúre ovplyvňovala a ešte stále ovplyvňuje cirkev. Cirkevní hodnostári na základe dosiahnutého vlastného poznania, ale aj predsudkov, tradície a strategických zámerov zaujímali k homosexualite postoj, ktorý si potom nekriticky osvojovali veriaci. V súčasnosti ľudia viac dôverujú vede a vedeckým názorom, no napriek tomu vplyv cirkvi na ľudí, a to paradoxne na veriacich, ako aj neveriacich, je dosiaľ značný. Ovplyvňuje nielen laikov, ale v odborných záležitostiach, žiaľ, i niektorých odborníkov. Vyjadrenie cirkvi k homosexualite je preto stále významnou celospoločenskou udalosťou. Na Slovensku tak urobila nedávno katolícka cirkev. Jej postoj je uvážlivý a zmierlivý, no napriek tomu v niektorých aspektoch kontraproduktívny. Je záležitosťou cirkvi, aký duchovný alebo teologický postoj zaujme k homosexualite. Ide o jej kompetenciu a zaslúži si uznanie, že nabáda veriacich, aby sa správali k homosexuálom s porozumením a neodsudzovali ich. Konferencia biskupov Slovenska sa však vyjadruje aj k neduchovným aspektom homosexuality a to už nie je v jej kompetencii. S ľútosťou musím konštatovať, že vyjadruje nevedecké názory, ktoré majú negatívny vplyv nielen na homosexuálne a bisexuálne orientovaných ľudí, ktorým paradoxne chce pomáhať, ale aj na celú spoločnosť, pretože ovplyvňuje ich postoj a správanie k homosexuálom.

Nie je pravda, ako konštatuje katolícka cirkev na Slovensku, že by veda nedokázala biologickú alebo genetickú zapríčinenosť homosexuality. Nie je pravda, že by vo vývine homosexuality zohrávali kritickú, a teda rozhodujúcu úlohu psychosociálne faktory a z odborného hľadiska je úplná nepravda, že by bolo možné homosexualitu úspešne liečiť. Súčasné vedecké poznanie dospelo k tomu, že veľká väčšina prípadov homosexuality, ale aj bisexuality je ovplyvnená biologickými, genetickými a psychosociálnymi faktormi. Veľká väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že homosexualite sa nie je možné naučiť a že vo veľkej väčšine prípadov homosexuality sú prítomné biologické a genetické faktory. Taktiež sa zistilo, že rôzne psychosociálne faktory, o ktorých sa predpokladalo, že majú rozhodujúci význam vo vývine niektorých prípadov homosexuality, sa vedecky nepotvrdili. Naopak, zistilo sa, že liečba homosexuality viedla u týchto jednotlivcov k rôznym poruchám osobnosti. V odbornej literatúre sa opisuje niekoľko málo prípadov dlhodobo úspešnej liečby homosexuality. Ide o nepatrné, štatisticky nevýznamné množstvo prípadov. Odborníci sa domnievajú, že v skutočnosti v nich išlo o jedincov, ktorí pravdepodobne neboli homosexuálne orientovaní, ale sa len homosexuálne správali, čo bolo pre nich náhradným správaním z dôvodu nejakej poruchy, ktorá im bránila správať sa pre nich prirodzene heterosexuálne. Ako psychológ a výskumník sa už roky zaoberám homosexualitou. Môžem s plnou zodpovednosťou konštatovať, že poznám množstvo homosexuálov a homosexuálnych párov, ktorí žijú šťastným a plnohodnotným životom.

Mgr. SILVESTER SAWICKI, Bratislava