Na juhovýchodnom úpätí Spišskej Magury, v zabudnutom, aj keď čarovnom kúte sveta, asi tri kilometre od hlavnej cesty z Popradu do Starej Ľubovne ležia Vyšné Ružbachy, známe svojimi bohatými minerálnymi prameňmi. Voda dala obci aj meno, veď od „hučiaceho potoka“ teda po nemecky rauschen Bach sa odvodzuje jej pôvodom nemecký názov. Vraj sa v tunajších travertínových lomoch našli stopy po prehistorických ľuďoch z obdobia paleolitu. Zemité uhličité minerálne pramene už v stredoveku miestnych ľudí motivovali na založenie prvých kúpeľov, s obľubou ich navštevovala šľachta z Poľska i Uhorska. Z bohatých minerálnych prameňov sa pre kúpeľnú liečbu využíva iba deväť a ich teplota sa pohybuje okolo 22 stupňov Celzia. Sú zväčša hydrouhličitanové alebo vápenatohorečnaté. Využívajú ich pacienti trpiaci rôznymi psychickými poruchami neurózami, ale liečia sa tu aj choroby pohybového aparátu, bronchitída i niektoré onkologické ochorenia. K atraktívnym miestam Vyšných Ružbách patria tzv. krátery, ktoré, pochopiteľne, nemajú nič spoločné so sopkami. Travertínové krátery vznikli okolo minerálnych prameňov bohatých na vápnik prepadnutím celých vyzrážaných kôp. Zo štyroch väčších a viacerých malých kráterov je najznámejší Kráter s hĺbkou do troch metrov. Odborná literatúra uvádza, že tento ružbašský travertínový kráter je na Slovensku najväčším travertívnovým jazerom. Jeho priemer je okolo 20 metrov. Väčší je susedný kráter s rozmermi 5l-krát 32 metrov, ale v tomto tzv. kaplnkovom, podobne ako vo väčšine ostatných kráterov, nie je voda. Ďalší kráter dostal pomenovanie Jama smrti, pretože z neho uniká oxid uhličitý. Okrem pozoruhodných kráterov Vyšné Ružbachy lákajú návštevníkov aj nezvyčajným travertínovým lomom, ktorý umelci premenili na prírodnú galériu. Výsledky medzinárodného sochárskeho sympózia zostávajú od roku l964 priamo v areáli lomu a ponúkajú unikátnu prehliadku sochárskeho umenia pod šírym nebom. (kim)