, bežné už takmer ani neregistrujeme. Najväčší slovenskí futbaloví pesimisti vám povedia, že futbalové zatmenie tu máme z kola na kolo a v super podobe, v našej Superlige. Pred začiatkom vari každého ročníka sa dozvedáme, čo nové sa v jednotlivých futbalových kuchyniach chystá, a hoci sme sa už neraz preorientovali z neveriacich Tomášov na Alenku, ktorá čaká zázraky z ríše divov, všetko zostáva po starom.

Pred začiatkom vari každého ročníka dostávajú médiá slovný obrok na tému, ako treba informovať o futbale a ako v ňom hľadať tie pozitívne veci, ktoré potom ohlúpia diváka do húfnej návštevy hľadísk. Pripomíname, že nepíšeme pre slepých, tí, ktorých chceme pozitívne ovplyvňovať, sedia v hľadiskách, kde sa hrá oslavovaný veľký futbal, a je ich tam stále menej, a ak sa nechceme dostať do situácie, že nám budú kresliť obrazné i skutočné krúžky na čelo, musíme zostať len pri popise toho, čo skutočne vidíme. Slovenský špičkový futbal sa, bez urážky, už niekoľko sezón za sebou špičkovo topí vo vo vlastnom marazme a neskúsil sa vykúpať vo svetovej vlne obrody. Všetkým takzvaným optimistom pripomeňme, že vo vyspelých ligách ide ruka v ruke pozitívny pohľad z každej stránky. Futbal je dobre ekonomicky zabezpečený (čo je u nás čoraz akútnejším snom), štadióny sú stánkom na kultúrno športové vyžitie sa (u nás neraz prostredie z doby kamenej, centrum zberných surovín), futbal je výsledným produktom celotýždennej prípravy všetkých zainteresovaných (u nás je to do poslednej chvíle hra na náhodu, divák si ešte stále zvykne polčas odstáť na vstupenku v dlhočizných šóroch pred pokladnicou a potom polhodinku na klobásu). Je to u nás stále o inom a chceme, aby to bolo o niečom veľkom. Po troch kolách ani zďaleka nevidno, že v tejto súťaži ide o bytie a nebytie deviatim klubom. V našich podmienkach je futbal hrou na náhodu. Len tak na okraj spomeňme, že Prievidza nastúpila na ligovú premiéru s brankárom, ktorého získala nie v hodine dvanástej, ale po dvanástej, strelec posledného gólu Senca Tomko ešte dva dni pred štartom súťaže nevedel, že bude hrať ligu. Nechceme v tomto prípade znižovať dobre snoriace oko seneckého trénera Jurkemika.

Futbal je u nás pred pár rokmi preplateným povolaním za bežné odkopy a teraz mu na mnohých miestach dochádza dych a prichádzajú finančné suchoty. V takých podmienkach ťažko možno aj čakať, že sa bude hráč biť o krásno na trávniku. Píšme teda o pozitívnom v našom futbale a tým momentálne je, že zatiaľ všetky mužstvá ešte nastupujú na zápasy. Taká je realita. Ostatné je zatiaľ zbožné želanie.

JÁN MIKULA