Ľubomír Faktor nechce byť len predĺženým tykadlom trénera a v role hrajúceho asistenta slovne dirigovať hráčov. „Sami vedia, čo majú robiť, netreba ich nejako usmerňovať,“ povedal po zápase, v ktorom zažiaril a pre mnohých fanúšikov sa stal hrdinom. Oba góly, jeden krajší ako druhý, nevedel presne popísať. Spolieha sa na intuíciu, futbalové podvedomie, kde racionalita často ustupuje do úzadia a úradujú vyššie princípy tvorivého umenia. „Verím, že prídu aj ďalšie góly a my sa pozviechame. Pri prvom góle som vystrelil, vpadlo to brankárovi medzi nohy, bola to náhoda. Pri druhom som šiel do súboja, Špilár ma nastrelil a lopta sa odrazila. Bola to náhoda na druhú a ja som aj náhodou potom trafil.“ O výsledok sa Faktor pri hre na náhodu nebál. „Pri prvom góle Košičania otvorilii hru a prišiel pre nich druhý úder. Špeciálnu streleckú formu som pred zápasom necítil, bola akási normálna. Herne sme nežiarili, predtým sme oba zápasy hrali lepšie, no vždy prehrali. Teraz sa prejavil fakt, že celé mužstvo veľmi túžilo vyhrať. Silných súperov máme za sebou, aj keby sme s nimi prehrali všetky tri zápasy, nič významné by sa nedialo. Jednoducho, vieme reálne zhodnotiť svoje sily.“ V bránke zachytal spoľahlivo nováčik Peter Boroš, keď Juračku trápili narazené rebrá. „Chytal dobre, skúsil si premiéru, môže sa vyvíjať ďalej. Čo mužstvu chýba najviac? Asi body. Môžeme však byť spokojní. Mali sme ťažký začiatok a už je za nami. Špeciálne prémie za tento zápas určite nebudú. My hráme totiž zadarmo - z lásky.“

PETER RADVANSKÝ