Po rozhodujúcom góle 26-ročného útočníka MŠK Žiliny Mária Adamčíka išli spoluhráči strelca takmer udusiť od radosti. Pri jeho domácej premiére pod Dubňom (hráč je tu na hosťovaní z Ružomberka do konca novembra tohto roku) utŕžil od súperových hráčov úderov až-až. Na hrote bol neustále trenčianskym zadákom tŕňom v oku, no napriek tomu mohol pokojne streliť nie jeden, ale až tri góly. „Aspoňže sa to takto skončilo. Som veľmi šťastný, že som nesklamal vedenie klubu, trénerov a dúfam, že ani divákov. Ten pocit prekonať brankára v záverečných sekundičkách chutí náramne. Neviem presne, koľký je to môj gól v Superlige, hádam zo 15 až 16 som ich už dal, niektoré z nich boli aj víťazné, ale toto je asi najdôležitejší v mojej kariére,“ opájal sa spokojnosťou po zápase Mário. Prečo najdôležitejší? „Preto, lebo do Žiliny som prišiel dávať góly. Ona pomohla mne, ja chcem pomôcť jej.“ Adamčík nemal miesto v kádri Ružomberka, a keďže chcel hrávať najvyššiu súťaž, žilinská ponuka mu prišla vhod. Aké šance dáva žlto-zeleným v tomto ročníku Superligy? „Žilina by nemala mať problémy so záchranou. Myslím si, že sa v pohode zmestí do prvej deviatky. Teraz je každý zápas, najmä doma, poriadne ťažký. Pri tomto systéme, keď vypadne až sedem tímov, treba o každý bod tvrdo bojovať.“ Ak sa Mário pod Dubňom presadí, možno sa jeho hosťovanie zmení na prestup. No možno si cez zimu nájde zahraničné angažmán, ktoré má rozrobené. Podľa trénera MŠK Žilina Jozefa Barmoša Adamčík naznačil svoje prednosti, ale mal by popracovať na zvýšení agresivity v pokutovom území súpera.

ĽUBOMÍR CHOCHULA