Východní Nemci, ktorí milujú slnko a z komunistickej éry sú zvyknutí kúpať sa nahí, sa ocitli v obkľúčení západnými dovolenkármi, ktorých tento zvyk východných bratrancov šokuje a pohoršuje. Piesočné pláže, odjakživa prepchaté nahými telami všetkých tvarov a veľkostí, sa stali bojiskom medzi domorodcami, usilujúcimi sa o zachovanie ich „bezlátkovosti“, a vyobliekanými západniarmi. Rozzúrení turisti zo západnej časti Nemecka sú z toho takí zlostní, že do naháčov hádžu piesok. „Je to tá najprirodzenejšia vec na svete,“ tvrdí 25-ročný Martin Fiedler po tom, čo sa ponoril do tmavých vĺn Baltského mora vo svojom rodnom mestečku. „Je to skvelý pocit plávať nahý a ležať len tak na pláži,“ dodáva. No Ralf Meyer, 30-ročný pilot zo západonemeckého Frankfurtu, ktorý prázdninuje pri Baltskom mori so ženou a malou dcérkou, hovorí, že mu naháči pripadajú neprístojní. „To nie je pre mňa,“ tvrdí. „Ak sa nudisti cítia povolaní ukazovať sa svetu, nech tak robia na oddelených nudistických plážach, a nie tu, pred ostatnými.“ Tri postaršie dámy-západniarky s ním vrelo súhlasia. Nahé telá, ktoré sa vo Warnemuende, rybárskom mestečku bojujúcom o oživenie turistického ruchu, povaľujú úplne všade, sa im bridia. „Je to odporné. A to je iba začiatok. Nabudúce si pokojne môžu vykračovať holí po uliciach.“ V snahe uchlácholiť citlivých a konzervatívnejších západniarov sa miestni hoteliéri a predstavitelia turistiky pokúšali vyznačiť úseky pláže, kde je nudizmus zakázaný. Tabule však kúpuci sa často ignorujú. „Počúvame sťažnosti,“ priznáva Stephan Kriesen, 23-ročný plavčík, dozerajúci na desiatky opaľujúcich sa pod jeho stanovišťom v tzv. látkovej zóne. Dodáva však, že doteraz ešte nezasiahol. „To nie je moja práca. A okrem toho,“ sucho pokrčí plecami, „je tam aj niekoľko fakt pekných báb.“ Úradom sa však podarilo presvedčiť väčšinu dovolenkárov na hlavnej pláži pri promenáde, aby sa obliekli, hoci nahota je všadeprítomná. Iba o pár stovák metrov ďalej už plavky rednú. V horúcom popoludní šantí voľne na pláži nespočetné množstvo nahých mužov, žien i detí. Frank Kolbe, 42-ročný lodný mechanik, ktorý má na sebe iba nostalgický úsmev, objíma svoju pružnú priateľku, ktorej jediným kusom odevu je retiazka na členku. „Celá pláž bývala nudistická. Prudérni západniari sem prichádzajú a pomaly, ale iste ničia naše najlepšie tradície. Netrápi ma, že k nám chodia a sedia na našich plážach v plavkách. Tak prečo im tak prekáža, že my tu sedíme nahí?“ Východniari, ktorých vychovávali v ateistickom komunistickom štáte, tvrdia, že za prudérnejší západný postoj je zodpovedná katolícka a protestantská cirkev. Západniari zasa zvaľujú vinu za voľné mravy na nekvalitné východonemecké plavky, ktoré bývali také hrozné, že človek ostal radšej nahý ako „v handrách“. „Opaľovať sa nahí znamenalo pre východniarov kúsok slobody počas komunistickej éry,“ vysvetľuje Lutz Grueder, hlava turistického priemyslu vo Warnemuende. „To bolo čosi, čo nám štát nemohol vziať. Nemohli sme nikam cestovať, ale aspoň sme mohli ležať nahí na plážach.“ Boj o nahotu pekne ilustruje rozdelenú spoločnosť, akú predstavuje Nemecko ešte desať rokov po páde berlínskeho múru. „Je to nechutné,“ rozčuľuje sa Julie, 11-ročné dievča zo západného Berlína. „Čo si myslia, načo sú plavky? Pobehuje tu toľko tučných pivných brúch. Mali by sedieť doma alebo aspoň si obliecť plavky.“ Tento postoj znechucuje domácich. „Západniari nevyrastali v slobodnom prostredí tak ako my,“ hovorí 47-ročný obchodník Wolfgang Berger a usmieva sa irónii svojich slov. „Majú skreslený pohľad na nudizmus,“ pridáva sa 58-ročný Manfred Schultze, technik, ktorý v roku 1984 z východného Nemecka odišiel, ale nudizmus mu chýbal. Nelení sa mu prejsť 700 km z Kolína aj s dcérou kvôli víkendovému nudisickému kúpaniu. (REUTERS)