Každý, kto očakával, že so srbskými jednotkami odíde z Kosova aj prenasledovanie a násilie a s KFOR automaticky príde právo a poriadok, bol naivný. Takto stručne sa dá vyjadriť hlavné posolstvo správy o situácii srbskej a rómskej menšiny v Kosove počas siedmych týždňov od vstupu mierových síl KFOR do juhoslovanskej provincie, ktorú zverejnila organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW).
Správa totiž dáva za pravdu tvrdeniam, že všetky prvky porušovania ľudských práv v Kosove zostali, len hlavní aktéri si vymenili strany. A tak sa potvrdila stará pravda, že každá minca má dve strany. Dnes čelia „obavám, neistote a násiliu“ Srbi a Rómovia, ktorých vracajúci sa kosovskí Albánci podozrievajú zo spolupráce so srbskými jednotkami počas nedávnych čistiek na albánskom etniku. Hlavným motívom konania Albáncov sa tak stáva pomsta. Nie nadarmo sa predsa hovorí, že pomsta je sladká. Preto sa niet čo čudovať, že nedávna masakra srbských roľníkov v Gračku pripomína tú z Račaku spred pár mesiacov a útek 164 000 Srbov z provincie sa v menšom podobá na exodus kosovských Albáncov počas ofenzívy srbských síl a náletov NATO.
Za zločiny proti ľudskosti bol už Medzinárodným tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) za srbskú stranu obvinený Slobodan Miloševič. Otázkou zostáva, koho brať na zodpovednosť za rovnaké priestupky na albánskej strane. Podľa správy HRW ďalším motívov konania Albáncov je vyhnať príslušníkov srbskej a rómskej menšiny z Kosova, čo sa tiež dá klasifikovať ako „etnické čistenie“. Aj keď je pravdou, že konanie Albáncov je podľa HRW spontánne a izolované, zatiaľ čo čistky Srbov boli dlhodobo plánované a organizované. Určite ho však netreba brať na ľahkú váhu. Problému na dôležitosti prikladá aj vyhlásenie sudcu ICTY, v ktorom varoval príslušníkov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) pred organizovaním čistiek a upozornil na pretrvávajúcu jurisdikciu súdu nad Kosovom. Nedá sa preto vylúčiť, že ak tribunál dokáže UCK tieto aktivity, jej predstavitelia skončia pred súdom spolu s Miloševičom.
Vstupom na územie Kosova prebrali zodpovednosť za situáciu v provincii jednotky KFOR a za cieľ si dali vybudovať v nej novú multietnickú komunitu. Bez ochoty a vôle na všetkých zainteresovaných stranách však bude uskutočnenie tohto cieľa nemožné. MARTIN BAK
(Autor študuje medzinárodné právo na University College Utrecht)
