Bezpečnostnej rade OSN.
Za desaťročie občianskej vojny bola zo svojich domovov vyhnaná asi polovica obyvateľov. Organizácia Human Rights Watch opísala zverstvá spáchané v poslednom kole bojov ako „najhoršie, aké sme vôbec videli“ - a teraz zverili mužovi zodpovednému za tieto zverstvá kontrolu nad diamantovým bohatstvom krajiny. Na začiatku tragédie Sierra Leone stál desiatnik Foday Sankoh, ktorý začal pred desiatimi rokmi revoltu podľa vzoru seržanta Samuela Doeho zo susednej Libérie. Obe krajiny majú tie isté základné problémy - vytvorili ich v 19. storočí oslobodení africkí otroci (z USA v prípade Libérie a z krajín britského impéria v prípade Sierra Leone), a potomkovia otrokov sa stali chamtivou elitou, ktorá vládla nad miestnymi kmeňmi.
Revolta seržanta Doeho v Libérii v roku 1980, podobne ako desiatnika Sankoha v Sierra Leone v roku 1989, usilovala o zvrhnutie tejto pseudoetnickej tyranie a dokonca šlo o zmätený pokus rozdeliť bohatstvo medzi dosiaľ diskriminované etnické skupiny. Obaja muži však čoskoro narazili na neprekonateľnú prekážku. Ak je vaša moc založená na vojenskej sile - a ak ste práve zničili systém hierarchie v armáde nastolením vlády desiatnikov - potom je jediným spôsobom, ako si zaviazať vlastných vojakov, nechať ich rabovať. A tak sa začalo ruinovanie týchto i tak chudobných krajín. Každý seržant, ktorý sľúbil oddielu vojakov korisť, bol zvoliteľný za prezidenta. Prevrat nasledoval prevrat, občianska vojna sa stala chronickou, s mnohými bojujúcimi stranami, a služby ako školy, nemocnice a zásobovanie vodou takmer zo všetkých miest zmizli.
Širšie medzinárodné spoločenstvo tieto hrôzy ignorovalo, ale Ekonomická komunita západoafrických štátov sa pokúšala pomôcť. ECOMOG, multinárodná africká sila vedená nigérijskými jednotkami, intervenovala v oboch krajinách, ale bezvýsledne. V marci 1996 občania Sierra Leone zvolili za prezidenta Ahmeda Tejana Kabbaha, uznávaného bývalého predstaviteľa OSN. To veľmi znepokojilo Fodaya Sankoha a jeho armádu hrdlorezov a unesených detí, inak Revolučný zjednotený front. Okamžite začali novú vojnu proti zvolenej vláde, ktorá čoskoro kontrolovala len o málo viac než hlavné mesto krajiny Freetown a niekoľko miest vo vnútrozemí. „Budúcnosť je vo vašich rukách,“ tvrdil volebný slogan víťazného kandidáta - RUF preto začal odsekávať civilistom ruky. „Choď a popros Tejana Kabbaha o ruku,“ hovorili bezmocným obetiam, ktorých boli desiatky tisíc.
Keď vlani zomrel nigérijský silný muž, generál Sani Abacha, ochota Nigérie mrhať ďalšími peniazmi na udržiavanie mieru v Sierra Leone prudko poklesla. OSN teda zaškrípala zubami a sprostredkovala dohodu, ktorá znamená účasť RUF vo vláde - štyri miesta v kabinete, štyria námestníci ministrov a džob pre Sankoha ako šéfa organizácie kontrolujúcej obchod s diamantami, ktorý dosahuje ročný obrat 250 miliónov amerických dolárov. To mu malo dať dostatok peňazí, aby vyplatil a demobilizoval svoje jednotky.
OSN podporuje zvrátenú dohodu, ktorá možno ani nefunguje. „Kultúra beztrestnosti“, ktorú odmietli medzinárodné súdne tribunály pre vojnové zločiny v Rwande a bývalej Juhoslávii a novovytvorený Medzinárodný súdny tribunál, platí v najstrašnejších kútoch Afriky. NATO v tomto roku financovalo vzdušnú vojnu a vynaložilo nepočítané miliardy dolárov na záchranu 2 miliónov Kosovčanov. Nikto mimo Afriku však nezdvihol prst pre 4 milióny Sierraleončanov. Bohaté krajiny nedávno žiadali 2,1 miliardy dolárov na regionálnu obnovu Balkánu. Keď OSN žiadala o 25 miliónov pre Sierra Leone, bola pokrytá sotva tretina požiadavky. Afričania sú ponechaní sami na seba, nemôžu si preto vždy dovoliť luxus vysokých princípov. Musia sa dohodnúť s diablom.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
