Sedemstotisícová republika Čierna Hora volá po novom definovaní svojho štátneho zväzku so Srbskom. Republiková vláda prijala vo štvrtok radikálny 15-stranový dokument, ktorý žiada pre Čiernu Horu vlastné ministerstvo obrany, vlastnú zahraničnú politiku a menu. Žiada tiež premenovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky na Spoločenstvo štátov Čiernej Hory a Srbska, ktoré svojím názvom evokuje Spoločenstvo nezávislých štátov bývalého ZSSR.
Vláda v Podgorici, ktorá vzišla z volieb v roku 1997, je od počiatku v spore s federálnym vedením v Belehrade. Rozdielne názory na demokraciu a ekonomickú reformu korunovala vojna v Kosove, ku ktorej zaujala Podgorica pasívne stanovisko. Po začiatku náletov NATO vedenie republiky bolo proti mobilizácii čiernohorských vojakov do armády a poskytlo tiež azyl regrútom zo Srbska, ktorí sa rozhodli vyhnúť vojenskej službe, ako aj opozičnému politikovi Zoranovi Djindjičovi. Po ukončení bombardovania, ktoré poškodilo i prozápadnú Čiernu Horu, vedie Podgorica politiku smerujúcu k čo najväčšej nezávislosti. Pohrozila Belehradu napríklad vyhlásením referenda o nezávislosti, hoci podľa prieskumov si nezávislosť želá menej než polovica Čiernohorcov.
Vládna koalícia Demokratickej strany socialistov, Ľudovej strany a Sociálnodemokratickej strany sa podľa miestnych médií v stredu zhodla v tom, že treba zmeniť juhoslovanskú ústavu. Nový plán, o ktorom Podgorica odmieta s Belehradom diskutovať, navrhuje minimálne federálne právomoci a presun kontroly nad monetárnou a zahraničnou politikou na republiky. Čo sa týka obrany, obe republiky majú mať ministerstvá, ktoré sa budú pri kontrole spoločnej obrannej politiky striedať každé dva roky. V dokumente sa tiež uvádza, že čiernohorskí vojaci už nebudú, na rozdiel od minulosti, kedy boli nasadení proti Chorvátsku i Bosne, slúžiť mimo územia republiky. Nové spoločenstvo má mať jednokomorový parlament s rovnakým počtom kresiel pre obe republiky. Dnes má zväzový parlament dve komory s rovnakým zastúpením v hornej a srbskou väčšinou v dolnej komore. Parlament má voliť prezidenta spoločenstva na základe schválenia oboma republikovými parlamentmi. Namiesto dnešnej 23-člennej zväzovej vlády má vzniknúť maximálne 6-členná rada ministrov. Čiernohorskí predstavitelia očakávajú odpoveď Belehradu na svoj plán do šiestich týždňov.
Hornatá Čierna Hora, ktorá po rozpade bývalej Juhoslávie v roku 1992 so Srbskom založila nový juhoslovanský zväz, má podľa súčasnej ústavy rovnaký štatút ako Srbsko, hoci je sedemkrát menšia a má necelú desatinu počtu obyvateľov Srbska. Má strategický prístup k moru, ktorý vnútrozemskému Srbsku chýba. (bj, REUTERS)
