Dostihové kone, ťavy a sokoly. To sú vraj najobľúbenejšie koníčky bohatých Emirátčanov. A šejkovia, inak nazývaní aj emirovia, ktorí stoja na čele siedmich emirátov, zlúčených od roku 1971 do Spojených arabských emirátov, im v tom idú príkladom. O ich rozprávkovom bohatstve sa medzi prostým národom tradujú celé legendy. Dubajský šejk má napríklad pri paláci rozľahlé priestory s dostihovou dráhou a stajňami. Po celom svete vraj vlastní okolo 8-tisíc koní. A vôbec - povráva sa, že keby všetci emirovia stiahli zo zahraničia svojich plnokrvníkov, vo Veľkej Británii skrachuje dostihový šport. Každoročne z jari sa v Dubaji konajú významné dostihy. Vlani tam vraj víťaz dostal 4 milióny dolárov a v tomto roku päť. Pri paláci dubajského šejka sa nám síce ani jedného plnokrvníka zazrieť nepodarilo, ale o kus ďalej sme mali šťastie na čosi iné - pred nami sa vynorila kolóna dostihových tiav vracajúca sa z tréningu. Až keď sme podišli bližšie, dalo sa rozoznať na hrboľatých ťavích chrbtoch malých troj-štvorročných chlapcov s helmami na hlavách. Sprievodca vysvetlil, že to sú džokeji. Vybraných chlapcov tu už od útleho detstva učia jazdeckému remeslu. Musia byť ohybní a ľahučkí, aby pre dostihovú ťavu neboli záťažou. A vo veku šiestich rokov už idú do „dôchodku“. Ťavie preteky patria medzi vychýrené zábavky bohatých emirátčanov, ale aj medzi vďačné atrakcie pre turistov. Na pretekoch môžete tipovať víťaza a vyhrať údajne až 25-tisíc dirhamov. Aj majiteľ víťaznej ťavy si príde na svoje. Odmenu dostane rovno „na ruku“ - novučičké terénne auto. V prvých dňoch pobytu býva cudzinec ohromený veľkorysosťou, s akou sa v miestnych pomeroch narába so všetkým, čo súvisí s peniazmi. Neskôr sa prestáva čudovať. Pochopí, že výhody a privilégiá, ako bezplatné školstvo, zdravotníctvo, zadarmo dom alebo byt od šejka a ešte všeličo iné, sú výsadou len emirátskych občanov. Tých je z 2,5 milióna obyvateľov len pätina. Ostatní sú prisťahovalci - ich najdôležitejším privilégiom je pre zmenu zase práca. Najmä tá podradnejšia. Ale práve preto, že závan tunajšieho blahobytu niekedy zafúka aj na nich, sú veľmi radi, že tu môžu žiť. V emirátoch sa, samozrejme, rozprávkové bohatstvo šejkov nekončí pri múroch ich palácov. Z obrovských príjmov najmä z ťažby ropy, ktorá sa tu naštartovala v 60. rokoch, sa vzmáha celá krajina. Pravda, v každom emiráte je to v inej miere. Najviac sa v tomto smere vyvíjajú dva najväčšie - abuzabský a dubajský. Je charakteristické, že bežný Európan väčšinou názvy ďalších emirátov ani neovláda. Tieto dva sú ďaleko vpredu a chýr o nich už dávno prenikol do sveta. Azda každý, kto navštívi Dubaj a Abú Zabí po prvýkrát, zostane stáť v úžase v mori mrakodrapov a nevychádza z údivu, čo za tvary a výšky budov si tu môžu dovoliť architekti z celého sveta. V Abú Zabí, ktoré sa tiesni na svojráznom polostrove, ženie limitovaná rozloha mesta výškové budovy do ešte väčšej výšky a čo najbližšie k sebe. Väčšina mrakodrapov je zahalená do skla a kovu, takže jedna budova sa odráža v druhej. Metropola Dubaj má naopak obrovskú rozlohu, ktorá umožnila začať stavať viacero centier vzdialených od seba. Dubaj má spomedzi emirátov ropných zásob najmenej, možno ešte na 20-30 rokov. Tunajší ekonómovia preto veľmi premyslene orientujú hospodárstvo na obchodné aktivity zviazané s celým svetom a na turistický ruch. Dubaj sa stal centrom veľtržných podujatí celosvetového významu. A turistov doslova vyzdvihli na piedestál. Na piesčitých plážach pre nich vystavali pohodlné hotely a nepreberné množstvo ubytovacích komplexov, ktoré hýria palmami a exotickou zeleňou. To všetko na miestach, kde sa pred 40 rokmi pod riedko rastúcimi divokými palmami vo vetre presypávali len duny piesku. V nejednom hoteli sa teraz pyšne vystavujú fotografické obrazy dokumentujúce, aká bola na mieste, kde stojíte, ešte pred tridsiatimi rokmi nehostinná púšť. Najnovším dôkazom, čoho všetkého sú schopní architekti, je v Dubaji nový, vraj až sedemhviezdičkový hotel Jumeira v tvare gigantickej morskej vlny. Má kapacitu 1000 lôžok, dvojpodlažné apartmány a luxusné zázemie vrátane obchodov, fitnes, obrieho aquaparku a iných „drobností“. Akoby toho nebolo dosť, v jeho tesnej blízkosti na umelom ostrove v mori sa práve finišuje s prácami na ďalšom exkluzívnom hoteli v tvare štíhlej sklenenej plachetnice.
Do Dubaja turisti nechodia len obdivovať symbiózu orientu s modernými výdobytkami, vyhriať sa v teplom a čistučkom mori a zajazdiť si safari. Sem sa chodí aj nakupovať. Mesto má 18 veľkých nákupných centier (Abú Zabí len jedno) a známy „Goldsuk“ - Zlatý trh. Pri príležitosti rôznych dubajských nákupných veľtrhov sa na „Goldsuku“ usporadúvajú žrebovateľné akcie. Pre kupujúcich, ktorí napríklad počas najväčšieho dubajského obchodného festivalu - ten sa koná pravidelne od polovice marca - pustia z peňaženky aspoň 100 dirhamov, sú pripravené ceny v podobe zlatých tehál. TÁŇA RUNDESOVÁ
