ovalo to konzílium odborníkov, ktoré komplexne posúdilo stav tohto vzácneho a chráneného stromu v susedstve Bojnického zámku. Ukázalo sa, ako povedal Roman Leontovič z Výskumného ústavu lesa v Banskej Štiavnici, ktorý sa už sedem rokov zaoberá záchranou najstaršej lipy na Slovensku, že radikálne opatrenia v roku 1997 boli správne a účinné. Vtedy spílili všetky staré, odumreté kostrové konáre a nechali iba živé časti. Torzo pôvodného kmeňa s obvodom 12,5 metra chemicky ošetrili proti hubovým chorobám a škodcom, vyčistili všetky dutiny a drevo zakonzervovali. Už vlani zo zdravých konárov vyrašili nové výhonky, v tomto roku zosilneli a na jar bohato zakvitli. Zlepšil sa aj plytký koreňový systém, pretože platí zákaz vstupu pod korunu lipy. Odborníci rozhodli aj o tom, ako naložia s tromi dcérami Matejovej lipy. Ide o malé lipky, ktoré vegetatívnym spôsobom - odrezkami, vypestovali pracovníci Arboréta Borová hora Technickej univerzity Zvolen. Pretože ešte nie sú vhodné na výsadbu, zasadia ich pravdepodobne v budúcom roku. Jednu iba desať metrov od Lipy kráľa Mateja, aby mohla byť neskôr jej náhradou. Ostatné zasadia v iných častiach zámockého parku. Lipa dostala názov podľa legendy, že pod jej bohatou korunou často viedol snemovanie povestný kráľ Matej. Podľa historických záznamov ju pravdepodobne zasadili v roku 1303. Začiatkom päťdesiatych rokov tohto storočia však strom začal chradnúť. Vtedy realizovali prvé hrubé a neraz aj neodborné práce na jej záchranu. Neskôr spráchnivené útroby kmeňa niekto prikázal zaliať betónovou zmesou. Lipa usychala, až prišla o celú, pôvodne vraj 25-30 metrov vysokú korunu.