Keď si budete kupovať lístky na film Matrix, o ktorom sa tvrdí, že píše novú kapitolu v dejinách akčného filmu, snažte sa dostať blízko k plátnu. Je dôležité, aby ilúzia bola dostatočne veľkolepá, veď je to film o ilúzii. Skutočnosť vymiera, a na jej miesto nastupuje veľký prelud, počítačová simulácia, interaktívny systém menom Matrix. Nie je jednoduché vysvetliť logiku tohto sprisahania, ktoré prekročilo hranice času a priestoru. Ale nie je to ani také dôležité: science fiction už dnes nestojí na príbehu. Buduje sa z náhradných dielov mytologického povedomia, recyklovaním starých a známych nápadov. Nová kvalita diváckeho vzrušenia je daná novou kvalitou inscenácie efektov - práve zredukovaním príbehu. Je to Alenka v ríši divov informačného veku: na nejaký čas sa naozaj ocitnete v inom svete. Ľudstvo sa v dvadsiatom druhom storočí stalo obeťou svojej technologickej vášne. Svet ovládol počítačový program, a malý, no o to odhodlanejší odboj chce zachrániť obyvateľov planéty pred virtuálnou hrozbou. Bojovníci majú mená ako Morpehus a Trinity a sú presvedčení, že ľudstvo môže spasiť len mladý programátor Thomas v hackerovskom svete známy pod menom Neo (Keanu Reeves). Podarí sa im ho pretiahnuť k sebe z druhej strany, z realworldu. On je teda The One, ten vyvolený, kto zachráni svet pred „nervovou interaktívnou simuláciou s názvom Matrix“. Väčšina ľudstva žije v počítačovo generovanom dreamworlde a len malá hŕstka bojovníkov za slobodu prežíva v reálnom „reálnom svete“. Skutočnosť je pomerne deprimujúci stiesnený priestor klaustrofobickej vesmírnej lode. Všade je špina a tma, a jej obyvatelia jedia namiesto virtuálnych biftekov skutočnú vodnatú vitamínovú kašu. Pre nich je dôležité, že unikli ilúzii. Toľko príbeh, aspoň sa zdá. Postavy k nám vysielajú posolstvá pozliepané zo Supermana, postmodernej teórie literatúry a odrezkov metafyziky. Pravdu povediac, nie je celkom jasné, či naozaj vedia, čo hlásajú. Napokon, aj logické diery v scenári môžeme považovať za zámer: ak je všetko len ilúzia, kto môže vedieť, ako je to naozaj?
Kamera mení smer v prudkých uhloch, kĺže sa po vodorovnej osi, alebo sa vrhá do výšky, pozdĺž stien mrakodrapov, či padá do hlbokých podzemných šácht. Herci sa pohybujú spolu s okom kamery, lietajú naprieč filmovým plátnom, rútia sa strmhlav po rovnej priamke a divák ich sleduje stále strnulejšie. Filmový čas sa suverénne pohráva s akčnými sekvenciami, ktoré vybuchujú v pulzujúcom, technoidnom rytme. Občas kamera zastane a vzdáva hold akrobatickým telám. Na ohromujúcej scéne s množstvom dokonalých psychedelických efektov sa pohybujú krásne vážne tváre a postavy Keanu Reevesa a Laurencea Fishburna. Design sa po celý čas drží v kovových tónoch, k tomu čierne lesklé kostýmy a apokalyptické scenérie, vytvorené komiksovým výtvarníkom Geofom Darrowom. Vizuálna dokonalosť Matrixu nám ukazuje, ako bude vyzerať budúcnosť Hollywoodu. A zrejme aj, o čom bude: zajtrajší bojovníci za slobodu budú bojovníkmi za skutočnosť. Príbehy budúcnosti sa asi nevyhnú základnému anachronizmu, na ktorom je postavené dielo bratov Wachovských: Film bojuje proti ilúziou počítača tvorenej skutočnosti a pritom celý stojí na počítačových efektoch. Keď sa na chvíľu dáte chytiť do silového poľa tejto snímky a začnete si skladať kúsky jej mozaiky, čaká vás frustrácia. Po nej znechutenie. A to napríklad v momente, keď sa Nea opýtajú, ako chce zachrániť svet. Odpovedá prosto: „Zbraňami, množstvom zbraní.“ Tu scenár klesne do polohy večného boja za záchranu ľudstva, v ktorom záchranca zabije toľko ľudí, koľko vládze. Matrix sa síce pokúša o sprostredkovanie nových intelektuálnych hĺbok, základná myšlienková línia je však dosť jednoduchá. Je to umenie cool: efekty sú cool, postavy sú cool, a cool je aj pocit, ktorý vám z toho všetkého zostane.
ANDREA PUKOVÁ
