a zločinov aj za jej hranicami a vlastnými politickými a hospodárskymi záujmami rozhodla v prospech práva. Španielski politici si už takí istí nie sú.
Britská justícia po niekoľkých zaváhaniach rozhodla, že vyhovie žiadosti Španielska o vydanie Pinocheta, aj keď nakoniec skrátila obdobie, za ktoré sa pred španielskym súdom má zodpovedať z terorizmu a vrážd. Rozhodnutie stíhať diktátora za jeho zločiny napriek doživotnej diplomatickej imunite odobril aj britský minister vnútra Jack Straw. Jeho základným argumentom bolo práve rozhodnutie nezávislých súdov. Osem mesiacov po Pinochetovom zatknutí však zrejme začína vidina skladania účtov pred súdom slabnúť - španielski a čílski politici medzi sebou vyjednávajú o tom, ako by Pinocheta predsa len poslali domov. Deje sa tak za chrbtom španielskych súdov a predovšetkým z politických a hospodárskych pohnútok.
Dejinná diskusia o vinníkoch a ich obetiach píše ďalšie kapitolu. Na jednej strane starý a chorý exdiktátor, ktorý by si aj v prípade odsúdenia zrejme nemohol svoj trest pre zlý zdravotný stav odsedieť, proces by však španielsko-čílskym vzťahom neprospel, a na druhej strane 3000 obetí Pinochetovho režimu, ich príbuzní a tisícky ďalších, ktorí museli opustiť krajinu a zmeniť svoj život.
Hlasy tých, podľa ktorých treba minulosť nechať minulosťou a nezaťažovať ňou prítomnosť, proti volaniu pozostalých, ktorí pritom netúžia po lynčovaní, iba chcú, aby sa nahlas povedalo, že zločin ostane zločinom a vinníci budú potrestaní bez ohľadu na funkciu. Pozostalí hrubú čiaru za svojím utrpením urobiť nemôžu. Pohodlné a rýchle politické riešenie, ktoré by umožnilo poslať Pinocheta domov, proti obvineniam obávaného španielskeho právnika Baltasara Garzóna, ktorý celý proces uviedol do chodu. Ten označuje počínanie politikov za útok na nezávislosť súdov.
Ťahanice o generála Pinocheta sa budú stupňovať s blížiacim sa dátumom jeho vydania do Španielska - 27. septembrom. Jeho postavenie pred súd nie je lacnou pomstou, ale výstrahou pre ďalších diktátorov a nádejou pre obete a pozostalých.
MIRIAM MRÍZOVÁ-ZSILLEOVÁ
