organizácie, ktorá chce potieraním klientelizmu a korupcie prispievať k zlepšovaniu povesti Slovenska v zahraničí, sa pričinilo asi pätnásť iniciátorov. Po nástupe Dzurindovej vlády rozbehli svoju aktívnu monitorovaciu činnosť, pretože aj Slovensko pristúpilo ku konvencii boja proti klientelizmu a korupcii 29 krajín OECD. Jedným zo zakladateľov Transparency International Slovakia je aj rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave, profesor JURAJ STERN, ktorého po nepríjemných kauzách vládnej koalície súvisiacich s tendrom na výber operátora mobilnej siete GSM 1800, výberovým konaním na poradcu pre predaj akcií Slovenských telekomunikácií či predajom Nafty Gbely, prijal premiér Mikuláš Dzurinda.
O čom ste s premiérom Dzurindom najviac hovorili?
„Spomenul som premiérovi, že približne pred mesiacom som bol na jednej medzinárodnej konferencii vo Viedni. Okrem iného sa na nej zvrtla diskusia aj na neduh klientelizmu a korupcie v orgánoch Európskej únie, v dôsledku čoho odstúpila celá komisia, čiže vláda únie. Diskusia vyznievala v hodnotení veľmi nepriaznivo i pre Slovensko, pretože som sa vyhýbal odpovedi, keď sa ma pýtali, kto z našej vlády pre škandály odstúpil. Ale veľmi pozitívne zareagovali, keď som im oznámil, že aj na Slovensku existuje Transparency International Slovakia. Otupil som ostrie ich výhrad proti nám. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, aký kredit má Transparency International v demokratických krajinách. Že ak ona čosi garantuje a zúčastňuje sa na monitorovaní, zvyšuje vážnosť rozhodovacieho procesu vládnych orgánov a ministerstiev. Toto som tlmočil aj premiérovi Dzurindovi. Jeho odpoveď ma potešila. Prisľúbil, že ak má Transparency International Slovakia spomínané postavenie, bude prizývaná na všetky vládne tendre, ktoré bude vypisovať a na ktoré má vplyv.“
Rozbujnenosť klientelizmu a korupcie zaraďuje Slovensko z hľadiska transparentnosti podmienok na podnikanie i možnosti vstupu zahraničných investorov medzi menej dôveryhodné krajiny . Z hľadiska čistoty a transparentnosti podnikania je na tom najlepšie Nórsko, označené symbolom dva, SR je až na 46. mieste. Nie je našou dobrou vizitkou, že sme v jednej skupine krajín s Ruskom. Všetky okolité štáty, s ktorými sa chceme porovnávať - ČR, Poľsko i Maďarsko - sú pred nami. Poľsku napríklad výrazne pomohlo i prijatie nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý prísne dodržiava. Zrejme aj do vašich uší sa dostali zatiaľ nepotvrdené informácie, že sfušovanie návratu Nafty Gbely do FNM má na svedomí predovšetkým boj dvoch silných záujmových skupín vo vláde o šťavnatú províziu. Do akej miery TIS skúma opodstatnenosť neoficiálnych informácií? Ako vlastne monitorujete čistotu a transparentnosť verejných súťaží?
„Prvým tendrom, ku ktorému našu organizáciu prizvali, bol tender ministerstva dopravy a spojov na výber operátora pre mobilnú telefónnu sieť GSM 1800. Potom nás minister Palacka požiadal o monitorovanie samotnej privatizácie Slovenských telekomunikácií, minister Čarnogurský o monitorovanie výberového konania firmy, ktorá bude prevádzkovať obchodný register na internete, a ministerka Machová o monitorovanie výberu strategického partnera pre Solivary. Tender na mobilnú telefónnu sieť GSM 1800 napokon rozhodnutím ministra Palacku zrušili a frekvenciu rozdelili medzi dvoch už u nás etablovaných operátorov - Eurotel a Globtel. Toto riešenie pána ministra nepovažujem za šťastné, pretože sa minimalizovala konkurencia. Podľa zástupcov Transparency International Slovakia sa pri tomto tendri urobilo niekoľko chýb. Prvou bolo nejednoznačné stanovenie podmienok súťaže. Druhou, že nie všetci účastníci tendra mali rovnaký prístup k informáciám. To sú veľmi citlivé momenty, ktoré môžu v rozhodujúcej miere ovplyvniť výsledky rozhodnutia. A toto sú vlastne i rozhodujúce kritériá pri posudzovaní korektnosti súťaže. A práve tie čistote tendra chýbali. TIS nikdy nerozhoduje o udelení licencie, víťazovi súťaže, ale iba monitoruje priebeh výberu a vydáva k nemu svoje záverečné stanovisko, ktoré sa zvyčajne zverejňuje. Preto je dôležitá spolupráca TIS s médiami. Ale v konečnom dôsledku, ak prebehol tender podľa pravidiel hry, osvedčenie a zverejnenie informácií o jeho korektnosti neslúžia iba verejnosti, ale i dôveryhodnosti samotného zadávateľa či vypisovateľa súťaže. TIS však vstupuje iba do súťaží, na ktoré sme pozývaní. Pretože nie sme vyšetrovatelia, nemonitorujeme škandály, ktorých svedkami sme boli v posledných týždňoch na Slovensku, aj v prípade, že neuveriteľne škodia.“
Môžu tieto škandály dramaticky ovplyvniť náš vstup do OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ambície pričleniť sa k prvej skupine uchádzačov o členstvo v EÚ a NATO? Môžu negatívne ovplyvniť rozhodovanie zahraničných investorov vstúpiť do podnikania na našom území?
„Žiaľ, oboje môžu negatívne ovplyvniť. Každý takýto škandál minimalizuje šance Slovenska stať sa členom OECD, európskych i transatlantických štruktúr. Naším cieľom je, aby sme v nich boli. Znamenajú pre Slovensko prosperitu, bezpečnosť a demokraciu. Som presvedčený, že vláde nie je ľahostajné, že svet akékoľvek zmienky o klientelizme a korupcii vníma veľmi citlivo, zvlášť v období, keď nás čo nevidieť pred helsinským summitom EÚ budú hodnotiť. Preto musia vládne orgány nájsť guráž dôsledne a rýchlo vyšetriť podozrenia a z miery zodpovednosti jednotlivých aktérov vyvodiť morálno-politické dôsledky až po odvolanie, a z priameho zavinenia trestnoprávne konzekvencie návrhmi na stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní. Jedným z rozhodujúcich kritérií posudzovania našej pripravenosti na vstup je i boj s týmito neduhmi. Zhovievavosť či razantný boj proti nim znižujú či zvyšujú našu dôveryhodnosť ako potenciálnych partnerov. Preto jej pripisujú veľký význam. Ak ako partneri oficiálne pripúšťame štátny klientelizmus, benevolenciu k osočovaniu a podozreniu, aj keď zatiaľ nepreukázanému, je to zlé. Ak nevieme dostatočne dôveryhodne vyvrátiť podozrenia, že vládni predstavitelia majú svoj podiel v takýchto aktivitách, nevystavujeme si vizitku spoľahlivosti a prijateľnosti. Spomeniem jeden príklad. Obrátila sa na mňa jedna významná svetová organizácia, pretože vedela, že som členom rôznych grémií, ako napríklad hospodárskej rady vlády, a mám prístup k významným štátnym činiteľom, že by sa radi dostali k osobe XY. Dali mi jasne najavo, že sú špičkovou svetovou organizáciou, ktorá chce na Slovensko doviezť i svoje know-how. Ale aby nikto nerátal s tým, že za súhlas so vstupom na Slovensku, niekomu zaplatia. Že to v žiadnom prípade neprichádza do úvahy. Výsledok? Nikto na Slovensku neprejavil ani len záujem rozprávať sa s nimi. Horšie je, že títo ľudia si svoje poznatky o slovenskom prístupe určite nenechali len pre seba. Rovnako sem odmietnu prísť zahraniční investori, keď vidia, že za každú drobnosť, akékoľvek banálne stavebné povolenie načahujú úradníci žiadostivú ruku. Radšej pôjdu podnikať do krajiny, kde je menej úradníkov s otrčenou rukou.“
Škandálmi rozčerená hladina nemôže tak či tak zvrátiť naše integračné ambície?
„Neodpovedal by som jednoznačne. Môže i nemusí.“
Ste vítanými alebo skôr nevítanými hosťami v rezortoch, ktoré vypisujú súťaže a tendre? Je vo svete štandardný postup podobný počínaniu ministra Palacku, ktorý sám rozhodol o zrušení tendra na výber tretieho operátora mobilnej siete a licenciu pririekol dvom, ktorí už u nás pôsobia?
„Monitorujeme iba vtedy, keď nás vypisovatelia oslovia a otázku, či sme vítanými hosťami, by ste mali položiť tým, ktorých monitorujeme. Naše poznatky neodovzdávame orgánom činným v trestnom konaní, aj keď nás šéf oddelenia boja proti korupcii Ministerstva vnútra SR o to požiadal. Ale to nie je naším poslaním. My naše zistenia môžeme jedine zverejniť. Ako s tým iní, napríklad Najvyšší kontrolný úrad naložia, to je už ich vec. Člen TIS a expert pre verejné obstarávanie pán Vlach verejnosť na tlačovej konferencii oboznámil s naším stanoviskom k výberovému konaniu strategického partnera Slovenských telekomunikácií, kde boli nejednoznačne stanovené podmienky súťaže a kritériá súťaže boli zlé. Tak sme sa prvýkrát dostali do povedomia verejnosti. To si nesmierne vážime. I sľub premiéra, že nás budú prizývať na všetky tendre, ktorých bude čoraz viac. Preto našu skupinu budeme musieť rozšíriť o ďalších schopných a dôveryhodných dobrovoľníkov. Aj keď je to neplatená práca. Našu prácu, ale i transparentnosť výberových konaní by uľahčilo urýchlené prijatie novely zákona o verejnom obstarávaní. Pretože doteraz platný zákon je nielen podľa našich expertov nekvalitný. A ak ma už tlačíte do toho, aby som vyjadril svoj osobný názor na Palackovo samostatné rozhodnutie, tak iba jednou vetou. Ja by som to neurobil, takúto zodpovednosť by som na seba nezobral. Radšej by som využil možnosť oprieť sa o názor iných.“
Ako posudzujete počínanie predsedu vlády ako arbitra pri hľadaní vinníka v kauze Nafta Gbely? Zhodujete sa s ním, že odpredaj Nafty americkej spoločnosti Cinergy v najväčšej miere zavinil prezident a viceprezident FNM?
„O tomto by som nerád hovoril. Nemám dostatok informácií.“
Za aké prehrešky proti transparentnosti či metodike tendrov sa vo vyspelých krajinách vyvodzujú voči členom vlády politické dôsledky? Nedomnievate sa, že pre naštrbenú dôveryhodnosť Dzurindovej vlády by mali odstúpiť ministri Palacka a Černák?
„Zoberme si ako príklad orgány Európskej únie. Prešetrovanie dokázalo, že ľudia z Európskej komisie brali úplatky. Rovnako sa to dokázalo i bývalému generálnemu tajomníkovi NATO W. Claesovi, či niekdajšiemu generálnemu riaditeľovi Svetovej banky, ktorý si veľkolepo zariadil svoju pracovňu v Londýne a nemal na to papier. Ak sa podobné veci dokážu našim politikom, musia byť rovnako na druhý deň odvolaní, alebo by mali odísť sami. Osobnému vyvodzovaniu konzekvencií, ak urobíme chyby, sa musíme naučiť i my. Ale nemôžeme unáhlene odvolávať, tých, ktorým sme jednoznačne nepreukázali vinu.“
Ako podľa vás zvládla nápravy krívd mečiarovskej privilegovanej privatizácie súčasná vláda? Chytila to za správny koniec, alebo sa budú škandály opakovať?
„Budem úprimný, nestrácam kontakt s ľuďmi z ulice a musím povedať, že ľudia sú hlboko sklamaní. Čakali, že náprava mečiarovskej privatizácie sa urobí razantne, že sa spraví poriadok, že bude vôľa i správny ťah na bránu. Drajv chýba, kroky sú pomalé. A v tomto s nimi súhlasím.“
Padnú podľa vás iba predstavitelia FNM Kaník a Sklenár, alebo aj niektorí ministri?
„Nemám sklenú guľu, do ktorej by som sa pozrel, ale ak sa jednoznačne preukáže, že je niekto vinný, tak bude musieť odísť. Ba dokonca i ten, kto ho kryl. Ak by sa toto naplnilo, bol by to dobrý signál nielen dovnútra našej spoločnosti, ale i navonok. Svedčilo by to o tom, že sme natoľko vnútorne silní, že vieme zvládnuť aj vlastné chyby a nedostatky a vieme ich riešiť. Ale aj vláda to musí otvorene a častejšie pred verejnosťou deklarovať. Zatiaľ som jej jednoznačný úmysel bojovať s touto pliagou nepočul.“
Ako vplývajú tieto kauzy, pliaga úplatkárstva a klientelizmus na mladých, trebárs na vašich študentov?
„Zle. Sú sklamaní. Chceli zmenu a aj oni ju svojou zvýšenou účasťou vo voľbách pomohli privodiť. Ak počúvam, že tí istí študenti by už zvažovali, koho by volili, ak by mali ani nie po roku vlády tých, ktorým prispeli na mandát, znovu pristúpiť k urnám, je to zlé. Ak sa nedokážeme vyrovnať s klientelizmom a korupciou, budú hlavne dobrí absolventi našej Ekonomickej univerzity utekať do zahraničia a uplatnia sa. Ale koľkí z nich sa vrátia, keď to pominie?“
JÚLIUS GEMBICKÝ@EDOM.SK
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
