Potomkovia bazilejských hrdinov, ktorí v roku 1969 na Štadióne svätého Jakuba dvíhali ako dosiaľ jediný futbalový tím našej histórie, vrátane československej, víťaznú európsku trofej po finále PVP s Barcelonou, zamorili po tridsiatich rokoch klubovú vitrínu prízrakom vtáka Fénixa lietajúceho v embléme cyperského majstra. Belasí fanúšikovia dávajú najavo, že hladina antipatií k „ich“ Slovanu kulminuje. Podľa mnohých Bratislavčania klesli (nech si sami vyberú - či viac morálne, alebo športovo) dokonca ešte hlbšie než svojho času Košičania. Tí aspoň prešustrovali „poctivo zarobené súkromné“ peniaze mecenáša Rezeša a jeho VSŽ. Pred minulou sezónou zásluhou iniciatívy bývalého generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu sa v priebehu leta postavil nový veľký Slovan za štátne peniaze „hrubým šmirgľom“, bez maskovacej operácie o privatizačnej súťaži. Už vtedy sa logicky ozývali hlasy, prečo práve Slovan, a vôbec prečo práve futbal, šport, keď si našinec musí priniesť k zubárovi film, aby mu urobili röntgen, hoci si poctivo platí poistenie. Nie je ťažké domyslieť si, čo po Famaguste cítia dôchodcovia na Kysuciach, ktorí ešte dlho budú splácať niečí sen o európskom veľkoklube svojimi účtami za plyn.
Slovan „ušetril“ za nové dresy s oficiálnym logom Ligy šampiónov, na ktoré majú právo až účastníci skupín hlavnej súťaže LM. (V 1. FC si ich aspoň vyskúšali, i keď za cenu frustrujúcich nakladačiek, za ktoré im však UEFA zaplatila slušné odškodné.) Slovan premrhal milióny švajčiarskych frankov, ktoré ponúka a podľa prísnych regúl čoraz štedrejšie rozdáva stále tučnejšia pokladnica UEFA. Slovan si tak odpílil najistejšieho sponzora, ktorý mal zahojiť mnohomiliónové resty hráčom a vôbec utiahnuť existenciu klubu vynikajúceho viac nadštandardnými zmluvami ako výkonmi. Slovan podľa slov svojho prezidenta Ľudovíta Zlochu pred sezónou márne lámal osemsto potenciálnych sponzorov. Všetci reagovali, že Slovan majú radi, ale nemôžu. Ktovie prečo? Možno aj preto, že ten istý prezident, tváriaci sa ako Berlusconi, keď sa usalaší v čalúnenom VIP kresle leteckého špeciálu, vykáže slovníkom nižšej triedy neželaných vrátane pracujúcich novinárov. Cestou z Lárnaky mal so svojimi starými hráčskymi kusmi dôležitú poradu v „uzavretej spoločnosti“. Bolo zrejmé, že o tom, aby sa nestalo to, čo v odvete nečakal ani najťažší skeptik, a predsa sa udialo. Tréner Griga v tom čase sedel vzadu medzi mladými a turistickým „plebsom“.
