Ako vidíte situáciu Srbov v Kosove?
„Každý deň počujeme o vraždách, únosoch a znásilneniach. Z Prištiny je denne vyhnaných 20 srbských rodín. Ľudia hladujú vo svojich bytoch, pretože sa ani neopovážia ísť na nákup. Srbi sa stali objektom štvanice.“
Čo musí NATO robiť, aby účinne chránilo zostávajúcich Srbov? Jednotky KFOR vo svojich vyhláseniach celkom vierohodne uvádzajú, že len ťažko môžu pred každý srbský dom postaviť jedného vojaka.
„My ani vôbec nepožadujeme a neočakávame jedného vojaka pred každým domom. Existuje však rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Tá od jednotiek NATO požaduje, aby zaručili bezpečnosť všetkých národov tu v Kosove a vytvorili podmienky, aby tu všetci mohli ďalej žiť. Pokiaľ na to KFOR nestačia, majú to priznať - a ísť. Hovorím: sily KFOR neplnia svoj mandát.“
Vo svojom poslednom veľkonočnom posolstve ste ostro kritizovali to, čo vtedy kosovským Albáncom robili Srbi. Mali ste pre to spory s režimom?
„Na začiatku bombardovania NATO som všetko jasne povedal. Priamo s režimom som pre to žiadne problémy nemal. V tlači a v televízii však na mňa útočili a označovali ma za zradcu.“
Ako posudzujete reakciu kosovskoalbánskych vodcov na posledné excesy?
„Ich reakcia je pokrytecká. Ani Hashim Thaci (politický šéf UCK), ani Agim Ceku (vojenský veliteľ UCK) sa od týchto činov jasne nedištancovali.“
Nie sú excesy jednoducho pomstou za bezprávie, i keď táto pomsta väčšinou postihuje nevinných?
„Nedá sa to pripísať frustrovanému obyvateľstvu. Je to systematické, plánovité vyháňanie Srbov z Kosova. To, čo sa stalo v Starom Gračku (vražda 14 srbských roľníkov), bolo naplánované, nepochybne tu existovali rozkazy. Pokiaľ vrahov nechytia, nebudú tu už pre nás podmienky na život.“
Vy ste svoju prizrenskú diecézu vlastne opustili a uchýlili ste sa do kláštora Gračanica - z bezpečnostných dôvodov? Ako sa správali nemeckí vojaci KFOR v Prizrene?
„Boli sme málo spolu. Boli korektní. Ale tiež len hovorili, že nemôžu dať žiadne záruky pre našu bezpečnosť.“ (ČTK)
