a misia KFOR proti týmto prejavom nevie, respektíve nechce účinne zakročiť. Je jedno, či ruku násilníkov vedie túžba po tzv. spravodlivej pomste, alebo po majetku blížneho - zastrašovanie, lúpeže, znásilňovanie a vraždy nie sú ospravedlniteľné ničím a vážne ohrozujú už i tak nepresvedčivú víziu demokratického, dokonca mnohoetnického Kosova, o ktorej sníva Západ. S otvorenou kritikou KFOR a misie OSN prišiel v utorok inštitút na ochranu ľudských práv Human Rights Watch, ktorý hovorí v tejto súvislosti doslova o „neschopnosti a neochote“ KFOR.
NATO 12. júla prevzalo zodpovednosť za Kosovo - prevzalo ju vlastne už vo chvíli, keď začalo vzdušný útok na Juhosláviu a sám generálny tajomník aliancie Javier Solana to vtedy povedal. Po odchode srbských vládnych jednotiek je jeho logickou úlohou ako jedinej plne legálnej ozbrojenej sily zaviesť v Kosove poriadok a chrániť všetkých obyvateľov bez rozdielu. Keď sa objavili prvé správy o rabovaní srbského majetku Albáncami, svetová verejnosť, ktorá dosiaľ sledovala vyháňanie Albáncov, mohla spolu s odsúdením násilia cítiť kdesi v hĺbke duše aj temný pocit zadosťučinenia. Dnes nejde o činy jednotlivcov, ale často o organizované akcie teroru.
„Vojaci nie sú práve najlepšími policajtmi,“ konštatoval v nedeľu pre BBC hovorca NATO Jamie Shea a predpovedal zlepšenie pomerov po príchode 3000 príslušníkov polície OSN. Nemenovaný britský armádny predstaviteľ sa však pre Reuters vyjadril, že „sa čaká len na prvú zrážku medzi KFOR a UCK“. Sľubované odzbrojenie či demilitarizáciu Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) zahalilo mlčanie - a ide zrejme o najvážnejší bezpečnostný i politický problém dnešného Kosova. Je tu nielen nekontrolovaný pohyb ručných zbraní, ale i kontroverzná tzv. vláda UCK, ktorá sa síce oficiálne dištancuje od vraždenia a olupovania civilistov, ale na druhej strane žiada KFOR, aby zasiahli proti srbským banditom, ktorí sa vraj prezliekajú za roľníkov.
Miláčik kosovských Albáncov britský premiér Tony Blair počas ďalšej z početných návštev Kosova dával Albáncom za príklad zmierenie Britov a Nemcov po druhej svetovej vojne. To je, mierne povedané, zjednodušené prirovnanie. Nemožno nespomenúť ani generála Michaela Jacksona, inak veliteľa misie KFOR, ktorý si v súvislosti s obráteným násilím nedávno povzdychol: „Robíme, čo môžeme, ale správanie a mentalitu nemožno zmeniť len prítomnosťou vojakov.“ Ako civilista má pravdu. Ale je to reč veliteľa armády? BAŠA JAVŮRKOVÁ
