BRATISLAVA (SME - pf) - V ukrajinskej nominácii na atletické majstrovstvá sveta v Seville sú s definitívnou platnosťou aj dvaja „nedostižní“ svetoví rekordéri - 36-ročný Sergej Bubka a 32-ročná Inessa Kravecová. Žrdkár prekonal najlepší výkon histórie sedemnásťkrát na otvorenom štadióne a rovnako sedemnásť razy v hale a vytvoril ich súčasné hodnoty 614 cm (vonku) a 615 cm (hala). Trojskokanka na majstrovstvách sveta 1995 v Göteborgu posunula svetový rekord Anny Birjukovovej 15,09 m o neuveriteľných 41 cm na 15,50 m. Výkon by stačil v roku 1948 na olympijské prvenstvo medzi mužmi. Nomináciu predvčerom oficiálne oznámil šéftréner ukrajinského družstva Valerij Alexandrov. Či však budú obe legendy kráľovnej športu v Španielsku aj skutočne súťažiť, nie je isté. Otáznik visí nad štartom rodáka z Luganska, ktorého športová sláva sa však viaže k Donecku, Sergejom Bubkom. Fenomenálny žrdkár, ktorý sa 43-krát prehupol cez 600 cm, mal štartovať včera na mítingu Zlatej ligy Heculis Zepter v Monte Carle. Chronické zranenie achilovky na pravej nohe sa mu však zhoršilo. Pred premiérovým štartom v tejto sezóne (vlaňajšia sa mu úplne nevydarila, skončil ju s výkonom 580 cm začiatkom augusta) vo svojom súčasnom domovskom meste dal prednosť podrobnej lekárskej prehliadke v Helsinkách. Účasť S. Bubku bola dlho nejasná aj pred poslednými MS v Aténach. Pred šampionátom skákal iba v Helsinkách (560 cm) a na prostějovskom námestí (580 cm), aby na štadióne Spyridona Louisa prekonal 601 cm a vyhral. História atletických majstrovstiev sveta, ktorá sa píše od roku 1983 (6 ročníkov), nepozná iného víťaza, než je Sergej Bubka. Napriek tejto bilancii nechce skokan riskovať. „Sevillský štart závisí len a len od Sergejovho rozhodnutia,“ povedal V. Aleksandrov. Žrdkár potvrdil: „Skákať budem iba vtedy, ak mi lekári potvrdia, že som stopercentne fit. Ponuku niesť na slávnostnom otvorení našu vlajku však so cťou prijímam.“ Bubka túži zakončiť svoju skvelú kariéru na olympiáde v Sydney. Aj preto je opatrný. Na olympijských hrách sa mu darilo menej, ako sa očakávalo od atléta jeho rangu. V Soule 1988 vyhral so šťastím, v Barcelone a Atlante neuspel.
Inessa Kravecová, rodáčka z Dnepropetrovska taktiež, už dva a polroka, zápasí s chronickým zranením achiloviek. Na atlantskej olympiáde štartovala s dávkou rizika. Vyhrala druhým najdlhším skokom histórie 15,33 cm, hneď za svojím svetovým rekordom 15,50 cm z MS ‘95, ktorý, mimochodom, dosiahla tretím „zabezpečovacím“ pokusom, keď stála pred vypadnutím zo súťaže. Žena veľkých súťaží a železných nervov účasť na posledných MS v Aténach na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov predsa vzdala. Tréner V. Alexandrov je však tentoraz skalopevne presvedčený, že trojskokanka je fit a chystá veľký návrat.
