Parlamentné voľby sú v našich zemepisných šírkach víkendovou záležitosťou. Prvé odhady výsledkov sa objavia už v čase, keď zatvárajú volebné miestnosti. Na oficiálne výsledky sa potom ešte čaká dva-tri dni, ale vtedy je už prakticky všetko jasné. Úplne inak prebiehali prvé demokratické voľby po 44 rokoch v Indonézii. Takmer dva mesiace museli netrpezliví voliči a hlavne politici čakať, kým sa dozvedeli, kto skutočne zvíťazil. Výsledky, t. j. víťazstvo opozičnej Demokratickej strany Indonézie-boj (PDI-P) Megawati Sukarnoputriovej, boli síce známe už dlhší čas, nejasnosti však vznikali ohľadom platnosti volieb. Ministrany, ktorým sa nepodarilo získať ani jeden mandát, trucovito vyhlásenie výsledkov blokovali. A tak zodpovednosť na seba prevzal prezident Habíbí, ktorý voľby jednoznačne označil za legitímne. Čo je dôležité - jeho stanovisko podporili aj medzinárodní pozorovatelia.
Prezident však nerozptýlil pochybnosti o ďalšom smerovaní štátu. Štvrtá najľudnatejšia krajina sveta, v ktorej žije moslimská väčšina, si totiž na definitívne rozhodnutie, či naozaj zakotví v prístave demokratických krajín, ešte bude musieť počkať. Po 32 rokoch totalitného režimu pôsobí Indonézia ako sud pušného prachu. Takmer denne sa tu odohrávajú násilnosti, ktoré stoja ľudské životy. Najčastejšie sú spory náboženské, hneď za nimi nasledujú národnostné trenice. To je daň za mnohonárodnostný a mnohonáboženský štát. K tomu treba pripočítať politické nepokoje, ktoré sú dedičstvom Suhratovho panovania.
Po voľbách by malo nasledovať odložené referendum o zotrvaní Východného Timoru ako súčasti Indonézie a v novembri voľby prezidenta. Hlavu štátu bude voliť najvyšší zákonodarný orgán Ľudové poradné zhromaždenie, ktorý tvorí 500 poslancov parlamentu a 200 vymenovaných členov, najmä zástupcov regiónov. Tu sa otvára šanca aj pre Habíbího, ktorý je kandidátom doteraz vládnucej suhartovskej strany Golkar. Megawati, dcéra populárneho prvého indonézskeho prezidenta Sukarna, totiž nemá podporu ortodoxných moslimov, ktorí si nevedia predstaviť na čele štátu ženu. Ale hlavným dôvodom, prečo by mohol byť zvolený skôr Habíbí ako Sukarnoputriová, je ich rozdielny prístup k menšinám. Kým Megawati nie je nadšená ani referendom vo Východnom Timore a presadzuje skôr jasné zachovanie celistvosti štátu, Habíbí volí voľnejšiu cestu a u zástupcov regiónov tak získava body. Až prvé kroky nového prezidenta teda ukážu, čo čaká 202 miliónov Indonézanov. Určite však budú opäť dlho čakať. MATÚŠ KOSTOLNÝ
