eľná ešte pred niekoľkými rokmi, keď boli ekológovia marginálnym hnutím bez reálneho politického vplyvu.
Na tom napokon nebolo nič prekvapivé - vo Francúzsku postavili desiatky jadrových elektrární, proti ktorým verejná mienka vôbec nič nenamietala. Obrat nastal v 90. rokoch - strana Zelených na čele s energickou Dominique Voynetovou po voľbách v júni 1997 vstúpila do vysokej politiky. Vtedy Zelení nielen získali rekordných šesť poslancov, ale stali sa aj členmi vládnej koalície vedenej socialistami a 38-ročná Voynetová vôbec prvou zelenou ministerkou - pochopiteľne, životného prostredia. Toto postavenie potvrdili v júni i voliči vo voľbách do Európskeho parlamentu. Zeleným vyšiel odvážny ťah, keď na čelo kandidátky postavili populárneho veterána protestného hnutia z mája 1968, nemeckého politika Daniela Cohna-Bendita (v európskych voľbách môžu občania EÚ kandidovať kdekoľvek). Zelení dostali nečakaných 9,72 percenta hlasov a stali sa štvrtou najsilnejšou silou v krajine.
Dobré skóre Zelených by sa malo prejaviť „vo väčšom uznaní a v rešpekte“ zo strany vládnych partnerov, vyhlásila hneď po voľbách Voynetová a netajila sa tým, že by stačila aj na iné ministerstvo - hoci vnútra. Premiér Lionel Jospin však Zeleným pripomenul, že európske voľby - navyše poznačené 50-percentnou absenciou voličov - sú o niečom inom. Nová nádej svitla na začiatku júla, keď doterajšieho štátneho tajomníka pre zdravotníctvo Bernarda Kouchnera vymenovali za šéfa misie OSN v Kosove. Jospin ponúkol Voynetovej rezort zdravotníctva povýšený na samostatné ministerstvo alebo ministerstvo pre záležitosti miest a k tomu jedného štátneho tajomníka z radov Zelených. Voynetová však nakoniec odmietla, pretože nechcela socialistom prenechať ministerstvo životného prostredia. Jospin vtedy vymenoval na Kouchnerovo miesto socialistku Dominique Gillotovú a vyslúžil si od Zelených mnoho kritiky. To základné však vyjadril zelený poslanec Yves Cochet: „Neprichádza do úvahy, aby Zelení opustili vládu.“ Je ich jedinou možnosťou účasti na exekutíve.
STANISLAV MUNDIL,
ČTK, Paríž
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
