V súvislosti so zatmeniami Slnka sa už celé roky vynára pradávna historka o dvoch čínskych dvorných hvezdároch menom Hi (resp. Hsi, Hši) a jeho kolegovi Ho, ktorých kvôli čiernemu Slnku popravili. Aj známy český astronóm a popularizátor vedy Jiří Grygar uvádza, že podľa dochovaných archívnych záznamov z roku 2137 pred naším letopočtom sa Hi a Ho opili. V takomto povznesenom stave pozabudli na mimoriadne dôležitú povinnosť: upozorniť ľudí vo svojom okolí, že sa akurát schyľuje k zatmeniu. Táto dávnoveká absencia osvety spôsobila, že keď zatmenie prišlo, neinformovaní čínski občania sa riadne vydesili a spanikárili. Keby ich boli Hi a Ho upozornili na príchod obludy, ktorá údajne občas prichádza a pokúša sa prehltnúť Slnko, bolo možné v predstihu zabezpečiť príslušné a vždy osvedčené opatrenia. Patrilo k nim ochranné bubnovanie i včasná mobilizácia strelcov s lukmi, ktorí vystreľovaním šípov voči pahltnej oblude na nebi zasiahli a slniečko vždy s úspechom hrdinsky zaratovali. Slnko útok obludy aj vtedy prežilo v zdraví - to sa však už nedá povedať o astronómoch. Tých dal napálený čínsky cisár popraviť. Je to pekná historka, sinológovia však dnes jemne upozorňujú, že Hši-ho znamená v starej čínskej mytológii matku Slnka, resp. poháňača slnečného voza, a že teda vlastne vôbec nešlo o dvoch astronómov. Kronikár v neskoršom období nepochopil, podľa názoru anglických sinológov, pôvodný zmysel, že matku Slnka Hši-ho požierala nejaká strašná obluda. Aby teda legenda získala zmysel, pridal k nej aj rozprávku o korheľských hvezdároch. Podľa článku Lajosa Bartha uverejneného v astronomickom časopise Kozmos najstaršie čínske záznamy zo zatmenia sa zachovali na tzv. vešteckých kostiach - kým o zatmení Mesiaca ich je päť, o zatmení Slnka iba jeden a vznik tohto kosťovského spravodajstva sa dohaduje na rok 1217 pred n.l. (eb)