y, ktoré mali zabezpečiť obnovenie poriadku. Americký týždenník Newsweek prináša článok venovaný odchodu hlavného veliteľa vojsk NATO v Európe, generála Wesley Clarka. V analýze nazvanej Bojovníkova odmena rozoberá niektoré zákulisné aspekty, ktoré viedli americkú vládu k skráteniu pôvodného generálovho mandátu o tri mesiace.
Rozpory medzi generálom Clarkom a veliteľom pozemných vojsk NATO britským generálom Michaelom Jacksonom sa vyostrili najmä po tom, čo svet šokoval svojím nečakaným príchodom do Prištiny dvestočlenný oddiel ruských vojakov. „Clark bol taký nedočkavý zastaviť Rusov v ich víťaznom pochode na prištinské letisko, že by neváhal podniknúť rýchly letecký úder, aby im ho prekazil,“ píše Newsweek. „Ale generál Michael Jackson, britský veliteľ pozemných jednotiek NATO v Kosove, by podobný príkaz nikdy neuposlúchol. Frustrovaný Clark sa preto vzápätí obrátil na amerického admirála Jamesa Ellisa juniora, ktorý velí vojskám NATO v juhovýchodnej Európe, so žiadosťou, aby helikoptérami zablokoval pristávacie dráhy prištinského letiska a zabránil mohutnému ruskému Iliušinovi použiť ich. Ellis sa však ohradil s tým, že Jacksonovi by sa to asi nepáčilo. „Nebudem predsa kvôli vám riskovať tretiu svetovú vojnu,“ vyčítal neskôr Clarkovi Jackson. Obaja - Jackson i Clark - sa vzápätí obrátili na politikov svojich krajín, aby získali ich potrebnú podporu. Jackson ju dostal, Clark nie.“
Newsweek ďalej dodáva, že Clark má aj napriek svojmu odvolaniu stále množstvo priznivcov v radoch hlavného veliteľstva NATO v belgickom Monse. „Bol to predsa Clark, kto veľmi citlivo vyvažoval požiadavky a pochybnosti 19 národov a armád aliancie počas 78 dní trvajúcich náletov. Skutočne, pre mnohých vojakov je Clark možno až príliš politický, aj keď sa mnohým politikom zdá až príliš vojakom. Počas vojny v Kosove to z neho spravilo správneho muža na správnom mieste. Tak ho aspoň charakterizoval istý vysoký predstaviteľ NATO. Po vojne sa však tie isté vlastnosti stali príčinou jeho pádu, dodáva Newsweek.
(jk)
