e však možno povedať, že jednoznačne rozhodovala stranícka príslušnosť a oddanosť. Odbornosť nebola dôležitá. Vo verejnosti a najmä u tej s vyšším IQ sa tieto kroky stretávali s nesúhlasom a nepochybne aj toto bolo jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní o výsledku minuloročných parlamentných volieb. Keď k tomu prirátame medové motúzky - mravné, morálne a najmä ekonomické, ktoré sa luďom popoťahovali popod nos… Ľudia túžiaci po zmene už naozaj chceli veriť, že k zmenám aj dôjde. Od novembra 1989 už po koľký raz? Avšak už prvé ťažkopádne kroky novopečených nositeľov moci predznačovali, že sľubovaných zmien sa asi ťažko dočkáme. Naťahovačky pri zostavovaní novej vlády, ktorých echo doznievalo ešte aj pri nedávnej voľbe prezidenta republiky, nabádali znalcov na ostražitosť a vyvolávali prvý nepokoj. V parlamente už víťazi neopakovali exemplárne chyby svojich predchodcov a veľkoryso ponúkali slušné miesta opozícii. Vediac, že inak by sa nám slušná, demokratická Európa definitívne obrátila chrbtom. V najvyšších vládnych funkciách sa objavili zväčša starí známi funkcionári politických subjektov, z ktorých mnohí už predtým sedeli v ministerských kreslách. Čaro moci pôsobí zrejme neodolateľne! Na škodu veci však výsledky práce týchto odborníkov dávajú avíza, že nie všetko je s kostolným poriadkom a že vládna lodička sa najmä na vlnách ekonomiky poriadne hojdá. Naivné hrozby demisií už nikto neberie vážne. Veď v konečnom dôsledku by taký minister ani veľmi neutrpel. Prinajhoršom by ho čakalo teplé poslanecké kreslo, kde sa dá v pohode prečkať do ďalších volieb. Chudák premiér, zrejme už dávno zistil, o čo ľahšie bolo jazdiť na čele cyklistického pelotónu po cestách-necestách Slovenska, ako udržať pod taktovkou poriadne rozladený vládny orchester.
MIKULÁŠ JEFANOV, Vranov nad Topľou
