„Nech Boh žehná nášho nového prezidenta a nového viceprezidenta a Spojené štáty americké,“ týmito slovami zakončil v sobotu viceprezident Al Gore spoločné zasadanie oboch komôr amerického Kongresu, ktorého členovia formálne schválili historicky napínavé voľby nového bossa Bieleho domu. Potvrdenie Kongresom je posledným krokom pred tým, než sa Bush 20. januára ujme úradu.
Odchádzajúcemu viceprezidentovi pripadla nelichotivá úloha v pozícii predsedu Senátu, keď oznamoval víťazstvo republikána Georgea Busha juniora. Bush po problematickej výhre dvadsiatich piatich voliteľských hlasov Floridy - až po zásahu Najvyššieho súdu USA - získal celkovo 271 hlasov voliteľov a demokrat Al Gore 266. Na volebné víťazstvo musel jeden z kandidátov dostať najmenej 270 hlasov, teda väčšinu z celkového počtu 538 voliteľských hlasov. Al Gore sám otváral obálky a čítal výsledky. Postupoval podľa abecedného poriadku a pri názve štátu Florida nebolo pre neho určite jednoduché na vlastné oči vidieť konečný a oficiálny výsledok, ktorý znamenal pre neho volebnú prehru. Treba však uznať, že podobne ako trinásteho decembra, keď sa vzdal a prijal prehru a predniesol obsahovo slušný prejav, ani tentoraz nedal najavo emócie. Jediný rozdiel sa dal vybadať iba vo chvíli, keď čítal výsledky z najväčšieho štátu Kalifornia, kde zvíťazil a kde bolo v hre aj najviac - až 54 voliteľských hlasov.
Ak Gore situáciu pripomínajúcu vlastnú popravu zvládol, časť demokratických, najmä černošských členov Snemovne reprezentantov sa ešte pokúsila o nemožné. Po jednom pristupovali k rečníckemu pultu a podávali námietky proti spôsobu, akým sa zratúvali hlasy na Floride. Zo spoločného zasadnutia komôr dokonca odišli na protest proti údajnej manipulácii s hlasmi voličov na Floride. „Jedna osoba, jeden hlas musí byť viac než iba prázdnou rétorikou. Právo voliť nemá význam, ak sa nezráta každý hlas,“ hlasito prednášala protest demokratka Barbara Leeová. Lenže ani jedno vystúpenie nemalo prakticky význam: k protestu sa písomne nepripojil ani jediný člen Senátu, a teda ani jeden senátor či senátorka, napr. Hillary Clintonová za Demokratickú stranu. Podľa pravidla z roku 1887 musí protestovať aspoň jeden senátor a jeden člen snemovne, aby sa zvolalo separátne zasadnutie oboch komôr a aby sa problém vyriešil.
Na dokreslenie - v podobnej situácii ako Al Gore sa ocitol v roku 1969 demokraticky viceprezident Hubert Humphrey. Prehral vo voľbách s republikánom Richardom Nixonom a ako predseda Senátu mal oficiálne oznámiť výsledky volieb. Psychicky to však nezvládol a vytratil sa „služobne“ z hlavného mesta a prenechal nevďačnú úlohu zástupcovi. Vo svojich pamätiach sa k udalosti vrátil slovami: „Prehra s Nixonom bola najhoršou chvíľou môjho života.“
MICHAL HAVRAN,
Washington
