Napokon s tromi kúskami odchádzali zverenci trénera Jozefa Prochotského z centra dolného Liptova. Do prestávky ale domáci futbalisti nevedeli nájsť účinný recept na dobre pracujúcu defenzívu Nitranov. „Hrali sme na troch útočníkov, do súpera búšili, ale bol to iba jalový tlak,“ tvrdil strelec tretieho ružomberského úspechu Eduard Mydliar. „Často sme v útočnej lajne boli dokonca piati, až sme si navzájom kradli priestor. Lenže v zálohe potom bola diera. Keď súper prikryl Vila Hyravého, nebolo hráča, ktorý by dozadu išiel po loptu.“ Po zmene strán práve Mydliar mohol ako prvý otvoriť gólový účet zápasu. Po Hazuchovom priamom kope sa lopta pred Muchom doslova pýtala medzi žrde. Edo bol k nej najbližšie, ale ani ju nešuchol. „Ja som ju už videl v sieti, chcel som do nej ťuknúť špičkou,“ opisoval situáciu útočník SCP. „V tom momente ma ale ktosi zozadu stiahol za dres a k lopte som sa vôbec nedostal. Bola to strašná bezmocnosť. Hlavou mi v tom okamihu aj prebleslo, čo ak ďalšia tutovka nebude.“ O pár sekúnd neskôr už ale ružomberský štadión jasal. V Hazuchovom góle bol aj Mydliar. „V šestnástke hostí bola dosť trma-vrma, Edo mi dobre odstavil hráča a ja som odrazenú loptu trafil za Muchov chrbát,“ uviedol autor otvárajúceho úspechu SCP. Rýchlonohý Róbert Hazucha vlani toho veľa nenahral, teraz už dvakrát trafil do čierneho. Podobne aj na Pasienkoch otváral strelecký účet zápasu. „Ťažko mi povedať, ktorý z týchto dvoch gólov bol cennejší,“ tvrdí Robo. „Staviam ich asi na rovnakú úroveň. Veď nám dopomohli k trom bodom. Stretnutie s Nitrou nebolo žiadnou prechádzkou. Naopak. Každý od nás čakal len víťazstvo. Som rád, že som opäť v základnej zostave. Lepší návrat som si azda ani nemohol želať.“ JÁN SVRČEK