Petra Dzúrika, Fera Hanca, Ruslana Ľubarského, Paľa Diňu i Jaroslava Soviča. Pomôcť dnes Humenčanom už môže len posledný z nich. A možno tomu tak aj čoskoro bude. V humenskej šatni bolo po stretnutí ticho. Niektorí mlčky opúšťali šatňu, iní sedeli so zvesenými hlavami. „Zápas sa až príliš podobal nášmu jarnému stretnutiu. Uspel ten, kto skóroval. Na jar sa to podarilo nám, teraz boli šťastnejší Dubničania. Skórovali už po štvrťhodine, čo ich povzbudilo i upokojilo. Pri góle chlapci v obrane zaváhali a ponúkli strelcovi až príliš veľa času i priestoru k zakončeniu. Vybehnutím som mu zmenšil strelecký uhol, trafil až neuveriteľne presne medzi mňa a žrď. Stačilo, aby lopta letela o centimetre vľavo či vpravo, a gól by to nebol,“ opisoval rozhodujúci moment humenský brankár Ivo Pilip. Aspoň bod sa snažil ratovať v závere sám, keď už v nadstavenom čase pri rohovom kope domácich zabehol až do šestnástky Dubnice: „Snažil som sa získať pre nás aspoň psychickú výhodu. Napokon sme mali aj poslednú možnosť na vyrovnanie, ale Kováč reflexne zasiahol. Škoda, je to už naša štvrtá prehra za sebou a teraz nás čakajú dva zápasy na ihriskách súperov. Zle čo i len pomyslieť. Len aby z toho nebola opačná séria ako na jar. Vtedy sme osem zápasov po sebe neprehrali.“ JOZEF ŠKUBA