Záujemcom o technické pamiatky a milovníkom hornatej prírody možno odporúčať návštevu južného Spiša. Banícke tradície tejto oblasti sú zrejmé nielen z množstva odstavených hút a pozostatkov niekdajšieho spôsobu obživy, ale aj z názvov ľudských sídel ako Rudná, Rudňany či Smolnícka Huta. Najjužnejšie ležiacim spišským mestom je Smolník. Pohľad do Smolníckej doliny s pôvabným mestečkom v obkolesení Volovských vrchov je príjemným prekvapením. Banícku osadu tu v stredoveku v nadmorskej výške 561 metrov založili nemeckí kolonisti. Najmä starší rodení Smolníčania dodnes hovoria zvláštnym dialektom nemčiny - v ich reči sa mestečko nazýva Smolnitz. Ťažila sa tu najmä strieborná a medená ruda. V roku 1754 tu otvorili banskú školu, ťažba rúd sa zintenzívnila, časť priemyslu sa presťahovala do susednej Smolníckej Huty. Podľa výsledkov jozefínskeho sčítania ľudu v roku 1785 bol Smolník väčší ako Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Vyčerpanie zásob rúd však prinieslo v 19. storočí úpadok, nálezisko pyritu ani socialistické pokusy nepriniesli oživenie. Dnes láka pamiatkami z obdobia rozkvetu. Zaujímavý je Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, radnica, banské a meštianske domy, tabaková továreň a budova Banskej komory. Technickou pamiatkou je podzemné prepojenie Smolníckej doliny so susednou dolinou - voda z Bystrého potoka sa odvádza kanálom popod Vtáčí vrch a vháňa sa na turbíny smolníckej elektrárne. Bystrý potok pramení na svahu 1322-metrového Zlatého stola, ktorý miestni volajú aj Kráľov stôl (podľa povesti tu totiž obedoval Matej Korvín pri cestách horným Uhorskom). Neďalekou možnosťou letného osvieženia je vodná nádrž Uhorná s rozlohou 4 hektáre a maximálnou hĺbkou 8 metrov. Nádrž založili v 18. storočí, aby zásobovala vodou bane a huty v doline. Nad ňou leží rovnomenná obec, známa pálením dreveného uhlia. To sa totiž používalo na tavenie rudy v spišsko-gemerskej oblasti - uhliari ho nielen vyrábali, ale aj vozili majiteľom hút, šteliarom. Hutám sa hovorilo maše - aj toto slovo sa objavuje ako súčasť názvov obcí. Od Smolníka stúpa cesta serpentínami aj opačným smerom do Štóskeho sedla - odtiaľ klesá do krásneho kúpeľného mesta Štós.
(lin)
