Keď začiatkom 60. rokov založili terchovskí nadšenci tradíciu folklórneho festivalu Jánošíkove dni, koncipovali ho ako regionálnu prehliadku ľudového umenia a folklóru. Po 37 rokoch sa festival zmenil na multižánrovú prehliadku, v našich podmienkach prvý festival „world music“. Ako hovorí dramaturgička J. Uhliariková, Terchová nechce byť podobná Východnej či Detve, kde sa s predstihom pripravujú veľké scénické programy, ale chce ponúknuť iný pohľad na folklór, jeho obohacovanie o ďalšie hudobné prvky. Príkladom toho bol aj víkendový program, ktorý každý deň prilákal okolo 30-tisíc ľudí. Len hlavný program soboty videlo v amfiteátri s kapacitou sedemtisíc ľudí najmenej o tritisíc viac. A to diváci prichádzali „pod Bôry“ ešte aj neskoro večer… V ten deň sa pod šapitó darilo žilinskej skupine Arzén, na hlavnom pódiu mali prím terchovské muziky dvoch generácií i pre nás nezvyčajná ľudová hudba súrodencov Rothovcov zo Švajčiarska. Pikantným sústom bola skupina Ghýmes z Galanty. Jej temperamentný rytmus sa páčil len dovtedy, kým nezačali spievať - po maďarsky. Úzkocitná slovenská duša sa začala prejavovať pískaním… Po Bartošovcoch z Čierneho Balogu, ktorí naopak zožali až frenetický potlesk, nastúpila hviezda večera - Věra Bílá a skupina Kale. Ako nám tesne pred koncertom povedala, len pred niekoľkými dňami sa vrátila zo Švédska a tento týždeň ju už čaká Nemecko a neskôr dokonca Hollywood. Najradšej však má publikum u nás doma. Tým myslí jednu i druhú stranu rieky Moravy.
JOZEF POLIAK
