remízu rozhodne neočakával. Od 65. minúty však začali hrať hostia, ktorí zacítili šancu a využili ju. Bol to priemerný zápas. Senec si zaslúži uznanie ako zvládol ťažký žreb v podobe dvoch stretnutí za sebou vonku, z ktorých si priviezol štyri body. Na druhej strane to však signalizuje, že niekedy stačí v našej Superlige dosť málo. V trenčianskom drese sa mi páčil Kopecký a vôbec pravá strana Trenčína bola citeľne lepšie než opačná. Kým bol na ihrisku Chorvát Matijaševič, hral dobre. Živo si pýtal lopty. Senec pôsobí dobre ako kolektív. Sütteho však bolo viac vidno v prvom kole v Dubnici. Je to platný hráč, podobne ako Fiľak v obrane, dobre chytal brankár Vrábel, trénerom vyšli i striedania.“ O dva rady nižšie sledoval nemenej pozorne dianie na ihrisku aj bývalý kapitán hokejovej reprezentácie Oto Haščák, ktorý na neďalekom zimnom štadióne odohrá v stredu svoj rozlúčkový zápas. Dnes už málokto vie, že v rodnom Martine účastník troch olympijských hier O. Haščák koketoval s futbalom. „V martinskej zálohe som hrával až po starších žiakov. Potom som už uprednostnil naplno hokej. Futbal je u mňa po hokeji športom číslo dva. Prvý polčas hrali Trenčania veľmi dobre, v druhom však už zaspali, mysleli si že to majú vyhraté. Keby hrali celý druhý polčas tak ako posledných päť minút, museli by vyhrať 4:1. Senec ma ako nováčik prekvapil. Keď bude takto pokračovať, má šancu udržať sa aj v budúcoročnej zúženej lige.“

VOJTECH JURKOVIČ