Skutočnosť, či posudzovanie činnosti vlády a vládneho programu vyústi aj do návrhov na personálne zmeny ministrov za SDĽ a SMK, nie je známa. Len poslanec R. Fico, ktorý je ešte v SDĽ, sa už v júli zmienil najskôr o zmene minimálne dvoch tretín vlády, neskôr použil už pojem totálna rekonštrukcia vlády. Niektorí analytici sa domnievajú, že len rekonštrukcia vlády nestačí a upozorňujú aj na napätie v SDK. Prezident Inštitútu pre verejné otázky a politológ Grigorij Mesežnikov uviedol, že ak rekonštrukcia prispeje k zefektívneniu činnosti vlády pri presadzovaní vládneho programu, bude s ňou súhlasiť. Zmyslom rekonštrukcie by pritom nemali byť personálne rošády v záujme straníckych ambícií. Na otázku, či je možné hovoriť o oslabení premiéra Dzurindu, ak by odišli jeho blízki spolupracovníci Palacka a Černák, Mesežnikov uviedol: „Sila SDK je odrazom sily materských subjektov ako koalície, ich odborného a politického potenciálu. Dať do súvislosti silu Dzurindu iba s dvoma členmi vlády, sa mi nezdá korektné. Nepochybujem o tom, že sú tam väzby silnejšie ako na ostatných členov vlády. Zdá sa mi však, že zdôraznenie personálnych otázok SDK oslabí.“ Za hypotetickú označil Mesežnikov otázku, či by bolo napätie v SDK minimálne, ak by sa Dzurinda predsa len pokúsil o návrat do KDH a o presadenie vlastnej línie. „Zatiaľ Dzurinda nepodniká kroky, aby vybojoval zápas o lídrovstvo KDH. Súvisí to aj s otázkou ďalšej profilácie SDK. Ak by sa SDK profilovala smerom k štandardnej koalícii strán, v takom prípade líder najsilnejšej strany zohráva významnú úlohu. Zatiaľ signály, že sa SDK bude vyvíjať týmto smerom, nie sú, ani Dzurinda nepodniká zodpovedajúce kroky.“ Opozícia predpovedá skorý pád vlády a už na jeseň alebo na budúcu jar predčasné voľby. Denník blízky HZDS s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou čaká na štvrtý comeback V. Mečiara na čelo vlády. Mesežnikov sa domnieva, že situácia v koalícii je poznačená programovými rozdielmi a snahou posilniť vlastný vplyv, niekedy aj na úkor partnerov. Podľa Mesežnikova sa nedá hovoriť o nestabilite koalície ako celku. „Napätia sú, ale neprekračujú úroveň, ktorá by hrozila rozpadom. Sú prejavy nelojality, to má však epizodický charakter. Myšlienka rozpadu je skôr živená tými, ktorí vláde neprajú,“ poznamenal.