Nepoznám univerzálnejšieho gitaristu, ako je Američan Roben Ford (1951). Na gitare začal hrať v trinástich, jeho prvou inšpiráciou bol biely bluesový gitarista Michael Bloomfield. V rokoch 1972-73 účinkoval s čiernym bluesmanom Jimmym Witherspoonom a už v roku 1974 ako dvadsaťtriročný dostal lano od beatla Georgea Harrisona a prvej dámy folkrocku Joni Mitchellovej. Zakladal aj u nás dobre známu džezrockovú skupinu Yellowjackets. A medzi jeho životné angažmány patrilo svetové turné s guru moderného džezu Milesom Davisom (1986). Napokon sa vrátil ku koreňom a so svojou skupinou Blue Line pomáhal formulovať ďalšiu tvár moderného blues. V Spojených štátoch sa im za to dostalo aj zaslúženej pozornosti. Na Slovensku menej. Samozrejme, popri tom všetkom nahrával desiatky albumov s kadekým. Vo svojom živote hral Ford už takmer všetko. Od ultraprogresu až po ten najpohodovejší stredný prúd, pričom vždy mal v logotype bluesové korene, cit a nevídanú invenciu spojenú s neslýchanou technikou. Novinka Supernatural je prekvapivá aj pre tých, ktorí sú zvyknutí na rôznorodé nečakané polohy pána Flexibilného. Pohladí nás nesmierne príjemný pop rock, ktorý sa cíti doma v našom motorovom vozidle, discmane, rádiu i v kvalitnej domácej aparatúre. Sú tu zvýrazňujúce a aromatické korenia v podobe blues, funky a rhythm and blues. Výsledkom je delikátna, ale pritom dostatočne korenistá a výrazná poživeň, ktorá je posledné dni mojou každodennou stravou. Rolu speváka si Ford vždy ponechával predovšetkým pre Blue Line, tu spieva - s pomocou vokalistov - všetky skladby. Jeho vysoký hlas miestami pripomína farbu Stevieho Wondera alebo - pre mladších - Jaya Kaya z Jamiroquai. Ako obyčajne sa nepúšťa do veľkých výbojov. Svoju gitaru plnú diabolských a inteligentných behov používa s rozmyslom tak, aby bol dobrý celok. Prísne kontrolované kaskády tónov vypustí iba tam, kde je to naozaj potrebné. Nie je to album o gitare, ale o pesničkách. Tie majú silný melodický potenciál a pri opakovaných počúvaniach sa ich buquet rozvíja, ako keď víno zľahka točíme v čaši.
Pre tento album sa Ford obklopil skutočnou kapelou snov: bubeník Vinnie Colaiuta je jednou z najväčších osobností svojho nástroja. Hral zo Zappom, Mitchellovou i Stingom a nahrával stovky albumov. Basista Jimmy Earl účinkoval s Chickom Coreom, klávesista Ricky Peterson je sám lídrom a spolupracuje s kadekým - od Princea po Georga Bensona. Tu sa ujal organu Hammond a na klavíroch hrá kamarát s Yellowjackets Russel Ferrante. Nádherné sú trúbkové sóla presláveného Lee Thornburga a úplne po prvýkrát Ford využíva komornú sláčikovú sekciu - ale nebojte sa, žiadna presladenosť nehrozí. Celé to má v rukách vychýrená zvukárka a producentka Susan Rogersová. Ford je na základe tohto albumu nezaraditeľný a o to viac svoj. Predstavil sa v polohe plnokrvného pesničkára songwritera. Kto má rád Brucea Hornsbyho, Vana Morrisona alebo Erica Claptona, určite prijme tento album za svoj v priebehu niekoľkých sekúnd prvej skladby.
MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je hudobník a redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)
