e uzmierenie". V záverečnej deklarácii konštatovali schválenie navrhnutého paktu stability a potvrdili záväzok podporovať v regióne politický a hospodársky rozvoj a upevňovať bezpečnosť. Summit, ktorý trval tri hodiny, popoludní ukončil fínsky prezident Martti Ahtisaari, ktorého krajina teraz predsedá Európskej únii. "V diskusii sme počuli mnoho vynikajúcich vyhlásení a príspevkov. Teraz potrebujeme, aby sa solidarita, ktorú potvrdili všetci účastníci, prejavila v praxi," poznamenal. "Potvrdzujeme svoj záväzok prekonať tragédie, ktoré postihli juhovýchodnú Európu v tomto desaťročí," uvádza sa v záverečnej deklarácii vrcholnej schôdzky. "Ľutujeme, že sme nemohli pozvať Juhoslovanskú zväzovú republiku a že tu nebola zastúpená ako plnoprávny účastník paktu stability," poznamenáva sa v komuniké, ktoré naznačuje, že podmienkou zapojenia Juhoslávie je zmena jej vedenia. Podľa ruského premiéra Sergeja Stepašina sa však Západ mýli, ak pomoc pre Juhosláviu podmieňuje odchodom prezidenta Miloševiča. Podľa Stepašina sa Moskva k podmienke "buď pomoc, alebo Miloševič" nepridáva. Text záverečného komuniké ďalej uvádza, že sa posúdili prostriedky, ktoré by umožnili reformnej Čiernej Hore, ktorá spolu so Srbskom tvorí JZR, aby mala prospech z paktu už teraz, teda skôr, než nastanú žiaduce zmeny vo vedení Juhoslávie. Počas sarajevského summitu podpísali Chorvátsko a Bosna a Hercegovina dohodu o vzájomných hraniciach. Dokument určuje trasu hranice dlhú 1001 km, ďalšie podrobnosti nie sú zatiaľ známe. I keď medzi oboma krajinami zostáva veľa problémov, znamená táto dohoda veľký krok k zlepšeniu vzájomných vzťahov. Prítomnosť účastníkov vrcholnej schôdzky včera využili ženy z východobosnianskej Srebenice, ktorej obyvatelia boli pred ukončením vojny v Bosne v lete 1995 zmasakrovaní, aby upozornili na to, že dosiaľ nepoznajú pravdu o osude tisícov dosiaľ nezvestných moslimských mužov.