Pre SME to povedal vedúci úradu ministerstva spravodlivosti D. Lipšic. Uznesenie súdu vo veci Michala H. je zdôvodnené tým, že obvinený mal znalosť o členoch skupiny, ktorí zavliekli M. Kováča ml. do cudziny, a o ďalších dôkazných prostriedkoch, na ktoré by mohol zo svojej pozície pôsobiť. "Práve otázka objasnenia trestného činu nadobúda výrazný rozmer vo vzťahu ku kolúznej väzbe, pretože pokiaľ trvajú dôvody, tak je evidentné, že sa veľmi sťažuje náležité zistenie trestného činu. Myslím si teda, že odôvodnenie senátu krajského súdu vo veci obvineného Michala H. je vecne správne," uviedol Lipšic. Pred časom iný senát Krajského súdu v Bratislave pod vedením sudcu P. Farkaša rozhodol, že dôvody kolúznej väzby I. Lexu pominuli. To znamená, že nebude ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie. Minister spravodlivosti J. Čarnogurský sa však rozhodol podať sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, na základe ktorého Lexu prepustili z väzby. Obhajcovia Lexu kritizovali Čarnogurského krok a vyhlásili, že bol použitý prvýkrát od existencie štátnosti na tomto území. "Je pravda, že je to pravdepodobne prvýkrát, čo podal takúto sťažnosť minister. Je to však aj prvýkrát, keď existuje dôvodné podozrenie, že štátny orgán organizoval a realizoval závažný trestný čin a zavliekol vlastného občana do cudziny," poznamenal Lipšic. Ešte po rozhodnutí senátu P. Farkaša vo veci I. Lexu generálny prokurátor M. Hanzel uviedol, že najskôr sa musí oboznámiť s odôvodnením súdu a až potom sa rozhodne, či podá sťažnosť. Napokon však sťažnosť podal minister spravodlivosti. V tejto súvislosti Lipšic podotkol, že v rámci prípravného konania dozor vykonáva prokurátor. "V tomto štádiu je obvyklé, že sťažnosť pre porušenie zákona podáva generálny prokurátor, a nie minister spravodlivosti." Na otázku, či Čarnogurský konzultoval podanie sťažnosti s Hanzelom, Lipšic odvetil: "Nie sme v pozícii nadradenosti voči generálnej prokuratúre. Bolo by alibistické pohadzovať si horúci zemiak, kto sťažnosť podá."