Pod názvom Kontravízie sprístupnili v Slovenskej národnej galérii výstavu maďarskej, slovenskej a rakúskej kresby a grafiky. Koncepciu výstavy pripravila Júlia N. Mészárosová, riaditeľka Mestského múzea v Györi, ktoré sa venuje spolupráci krajín v stredoeurópskom priestore. V Esterházyho paláci tak prezentuje po sedem umelcov z každej krajiny spolu asi sto umeleckých diel. Nepísaným mottom výstavy je individuálna citlivosť ako určujúci fenomén dnešnej umeleckej tvorby. Tvorby, ktorá sa neobzerá za tradičnými ideálmi a nerešpektuje zaužívané paradigmy. Napriek mnohým odlišnostiam má stredoeurópske umenie podobné reakcie na aktuálne dianie, podobné vzorce komunikácie i výtvarnú artikuláciu. Kým však v rakúskej kolekcii prevláda línia, maďarská prezentácia ponúka širokú škálu technických postupov i rôznorodé výtvarné spracovanie, napríklad komputerovú tlač Gábora Nagya. Jenö Lévaya, Róberta Swierkiewicza a Ágnes Haász zasa spája vôľa na technologické experimenty. Lévay využíva techniku cannom bluble-jet vo farebných časopriestorovo štruktúrovaných grafikách. Ágnes Haász zasa veľkoformátové xeroxové grafiky, ktoré upútajú originálnym riešením vzťahov bytia v čase a priestore. Tvorba slovenských umelcov (Roberta Jančoviča, Petra Augustoviča, Igora Bencu, Vojtecha Kolenčíka, Viktora Hulíka a Roberta Urbáska) vyjadruje túžbu po mnohosti a inakosti. Rozsah ich tvorby charakterizuje spájanie rôznych kultúrnych vrstiev a časových dimenzií, využívanie emotívnych i neosobných postupov, lineárnych i emblematických elementárnych prvkov a klasickej grafickej matrice i komputerovej tlače. Najvýraznejšia je však rakúska kolekcia, v ktorej sú zastúpení autori Karl Heinz Bloyer, Lorenz Estermann, Regina Hadraba, Astrid Hofstätter, Gerhard Müller, Hannes Scheucher a Andrea Schell. Ich tvorba je pevne ukotvená v súčasnom umeleckom dianí, ale aj napriek tomu je vnútorne prepojená s domácou tradíciou. A to skôr pocitovo, než vizuálne. V ich ľahkej lineárnej kresbe nájdeme množstvo výrazových možností. Akoby autori pretavili celé to bohatsvo kokoschovskej expresie s troškou secesnej odľahčenosti. Je sympatické, že umelci diváka nezaťažujú dramatickými konfliktmi, ale s úsmevnou iróniou i groteskou vnímajú podstatu človeka ako "homo ludens i homo eroticus". A navyše zvlášť citlivo vnímajú fenomén krajiny. V tomto duchu výstave dominujú Regina Hadraba a Andrea Schell. Márne by sme však čakali krajinárske zábery ako zo skicára. Kresby sú skôr seizmografom vnútorných predstáv a nálad, ktoré vizuálne fixujú pocity o krajine. EVA TROJANOVÁ
(Autorka je teoretička umenia)
