WASHINGTON, MOSKVA (ČTK, TASR, r) - Medzinárodný menový fond (MMF) v noci na včera schválil novú pôžičku Rusku vo výške 4,5 miliardy dolárov určenú na splatenie starých dlhov a na to, aby sa krajina nezamotala do nového hospodárskeho chaosu. Súhlas MMF s pôžičkou nasleduje po sľube Moskvy, že uskutoční daňovú reformu a podnikne ďalšie fiskálne opatrenie zamerané na zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Podľa hovorcu MMF 640 miliónov dolárov bude mať Rusko k dispozícii okamžite. Na rozdiel od doterajšej praxe však peniaze 17-mesačnej pôžičky do Moskvy fyzicky nepresunú, ale vyplatia ich priamo na účet vedený fondom, odkiaľ sa bude dlh splácať.
Medzinárodnú pôžičku Moskve vo výške 22,6 miliardy dolárov, odsúhlasenú MMF vlani v júli, pozastavili po tom, čo v auguste Rusko skĺzlo do hospodárskej krízy, vedúcej k devalvácii rubľa. Rozhodnutie MMF nasledovalo krátko po návrate ruského premiéra Sergeja Stepašina z USA. Prezident Boris Jeľcin včera po Stepašinovom návrate vyhlásil, že je "v zásade" spokojný s výsledkami jeho cesty.
"Veľmi sme pokročili po určitej prestávke a aj po obavách, ktoré vznikli v súvislosti so situáciou v Juhoslávii," uviedol Stepašin. Sám pritom tvrdil, že je spokojný s tým, čo sa mu počas tejto cesty podarilo dosiahnuť. "Nemal som istotu, že komisia Gore - Stepašin bude pokračovať vo svojej činnosti. Teraz sme sa dohodli, že sa zasadanie komisie uskutoční tento rok na jeseň v Moskve. Dovtedy bude Rusko uznané za krajinu s trhovou ekonomikou," uviedol Stepašin. Tvrdil, že mu to pri osobnom stretnutí potvrdil americký prezident Bill Clinton a pochopenie pre to vraj majú aj americkí senátori. Stepašin pri svojej ceste do USA ubezpečil americkú stranu, že Rusko nemá záujem o šírenie jadrových zbraní. Biely dom v noci na včera oznámil, že USA a Rusko sa dohodli na uskutočnení rokovania o ďalšom znížení jadrových arzenálov oboch krajín - START - 3 a na pokračovaní v tlaku na ratifikáciu zmluvy START - 2, podľa ktorej by mali USA a Rusko znížiť svoje jadrové arzenály na maximálne 3500 hlavíc do roku 2003. Zmluvu už ratifikoval americký Senát, ale ruský parlament nie.
Stepašin s Clintonom sa zároveň dohodli, že humanitárna pomoc Juhoslávii nemôže byť spájaná s postojom k režimu prezidenta Miloševiča. Rusko by podľa Stepašinových slov malo poskytnúť Juhoslávii zhruba 150 miliónov dolárov, nie však v hotovosti, ale v tovarových úveroch.
