Počas vojny v Kosove sa medzi generálom Wesleym Clarkom a jeho nadriadenými niekoľkokrát poriadne zaiskrilo. Dva týždne po začiatku bombardovania sa Clark posťažoval: "Je tu celý rad politických a diplomatických dôvodov a to všetko nás obmedzuje v tom, kam môžeme lietať a kam nie, čo môžeme robiť a čo nie a kedy to môžeme robiť." Mal na mysli predovšetkým pozície niektorých európskych spojencov: Grécko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, ale aj Česko.
Počas televíznych videomostov tvrdo presviedčal ministra obrany Cohena a prezidentovho poradcu pre národnú bezpečnosť Bergera o nutnosti pozemnej invázie s americkou účasťou, ktorú však politici odmietali. Na jeho naliehanie prepravili do Albánska helikoptéry Apache, používané pri pozemných operáciách proti tankom. Ich dve nehody počas bežného manévrovania boli však fiaskom a napokon ich vôbec nenasadili.
Počas náletov údajne pôsobila v Clarkovom hlavnom stane v belgickom Monse skupina známa ako "rytieri Jedi" (podľa populárnych Hviezdnych vojen), ktorá podľa denníka The Observer tajne plánovala na Clarkov príkaz pozemný úder proti Juhoslávii.
Okrem výrokov Clarkovu pozíciu oslabovali aj chybné zásahy srbských civilných cieľov či úder na čínsku ambasádu. Podľa expertov NATO bola dokonca letecká vojna proti Juhoslávii zle naplánovaná a možno ju považovať za vojenský neúspech. Po príchode jednotiek KFOR do Kosova sa zistilo, že mnohé objekty, ktoré piloti hlásili ako zničené tanky, boli len kamuflážnymi maketami.
Britský denník The Daily Telegraph prednedávnom citoval z predbežného vyšetrovania, podľa ktorého tisíce vojenských úderov počas 78 vojnových dní mohli juhoslovanskej armáde v Kosove spôsobiť značné, ale aj žiadne škody. Útoky na infraštruktúru ako mosty alebo fabriky totiž boli podľa expertov "nedostatočne naplánované a zrealizované". Vojnu v Kosove však hodnotia ako politický úspech.
(MF Dnes, mim, jk)
