Sarajevčania, ktorí prežili trojročné srbské obliehanie mesta, dúfajú, že summit o pakte stability pre Balkán, ktorý sa v ňom začal vo štvrtok, podporí úsilie priniesť do nepokojnej oblasti trvalý mier. Niektorí z nich prirovnávajú atmosféru v meste k časom, keď sa tu konali zimné olympijské hry - spomínajú pritom na obdobie radosti, keď nemali ani potuchy o krviprelievaní a zmare, ktorý prinesie o niekoľko rokov vojna. "Olympijská atmosféra sa vrátila a dúfam, že môžeme znovu oživiť ducha tolerancie a pohostinnosti," hovorí 32-ročný Fedja Mehmedovič. Podobne ako vtedy aj v týchto dňoch dostali domy nové fasády a v parkoch sa upratovalo. "Vyzerá to, že sme pred stretnutím opravili viac budov ako za posledných pár rokov," pochvaľuje si dôchodkyňa Behija Ljumanovičová. "Celý svet sa chystá do nášho mesta a je pekné vidieť, že je opäť krásne."

Štyri roky po skončení krviprelievania v Bosne sa život v Sarajeve - symbole smrti a devastácie 20. storočia - vďaka zahraničnej pomoci postupne vracia do normálnych koľají. Aj keď niektoré budovy stále ležia v ruinách a stopy ničenia vidno všade, väčšinu rozbitých okien už zasklili a obnovili dodávku elektriny a vody. "V porovnaní s vojnovou ruinou sa Sarajevo v mnohom zmenilo, ešte stále však zďaleka nie je mestom, ktorým bolo pred vojnou," mieni 22-ročná Nina Deličová. Samotný summit, na ktorý príde i Bill Clinton, sa koná v olympijskej hale Zetra, v ktorej v roku 1984 prebiehali súťaže v krasokorčuľovaní a hokejový turnaj. V prvých mesiacoch vojny halu zničilo srbské ostreľovanie, znovu ju otvorili až v marci. Len o niekoľko metrov ďalej ležia na núdzovom cintoríne, bývalom futbalovom ihrisku, niektoré z 10-tisíc obetí obliehania.

Sarajevčania dnes dúfajú, že summit, na ktorom sa zúčastňuje 15 krajín Európskej únie, USA, Kanada, Japonsko a Rusko, 9 balkánskych krajín (s výnimkou Juhoslávie), ďalšie darcovské štáty a mnoho humanitárnych organizácií, pomôže vytvoriť stabilnejší Balkán a zúžiť priepasť medzi jednotlivými etnikami. "Summit je šancou pre krajiny Balkánu priblížiť sa navzájom a uvoľniť etnické napätie po mnohých rokoch krviprelievania," uzatvára 32-ročný Sarajevčan Vedad Aličič. "Musíme spolupracovať so susednými krajinami, pretože nikto z nás nemôže prežiť izolovaný." Harris Silajdžič, člen rady ministrov, kolektívnej centrálnej vlády Bosny a Hercegoviny, verí v kľúčový význam summitu pre budúcnosť regiónu, pretože je "šancou prelomiť špirálu zla, po ktorej šiel vývoj v oblasti v poslednom desaťročí". Svoje ťažko skúšané mesto Silajdžič nespája len s temnými stránkami 20. storočia: "Nové milénium sa môže začať v Sarejeve." (REUTERS)